Bratislavu a jej okolie by mali v budúcnosti pred povodňami na riekach Dunaj a Morava chrániť hrádze, protipovodňové múriky a ďalšie opatrenia za 951,17 milióna korún.
Memorandum o ich výstavbe dnes podpísali zástupcovia Slovenského vodohospodárskeho podniku, magistrátu a spoločnosti Váhostav-SK. Väčšinu prostriedkov na projekt poskytne Európska únia.
Váhostav začne s výstavbou v marci tohto roka, podľa Nemčoka by mali náklady na vybudovanie ochrany dosiahnuť 1,21 miliardy korún. Náklady pokryjú na 85 percent peniaze z Kohézneho fondu Európskej únie, 10 percent poskytne štát a zvyšných päť percent SVP. Projektové územie zahŕňa Bratislavu vrátane mestských častí Devín a Devínska Nová Ves a územie medzi obcami Gabčíkovo a Sap na Žitnom ostrove.
Súčasťou projektu je aj rozšírenie koryta rieky pod Prístavným mostom v Bratislave na 400 metrov, zmeniť by sa mal aj vzhľad promenády na ľavom brehu Dunaja, mala by tu pribudnúť ďalšia úroveň, ktorá bude bližšie k hladine rieky. "Spomínam si na povodeň v roku 2002, keď chýbalo iba pár centimetrov, aby voda zaliala brehy v centre mesta. Pevne verím, že keď bude dobudovaná ochrana, budú môcť Bratislavčania pokojne spávať," uviedol Ďurkovský.
Váhostav začne s výstavbou ochrany pri Gabčíkove, stavby budú postupne budovať po 150-metrových úsekoch, aby nenarušili funkčnosť súčasnej protipovodňovej ochrany. Na všetkých úsekoch urobia najmä podzemné tesniace steny, na ktoré upevnia železobetónové múriky na úchyt mobilných hrádzí. Postavia aj nové hrádze a zrekonštruujú staršie protipovodňové konštrukcie. Projekt rieši medzery a nedostatočne chránené úseky Dunajského protipovodňového systému, ktorý bol vybudovaný na ochranu Bratislavy a rozsiahleho územia západoslovenského regiónu s výnimkou Štúrova. Povodeň, ktorá by porušila súčasnú ochranu môže zaplaviť 383 štvorcových kilometrov zastavaného mestského územia a 2 000 štvorcových kilometrov poľnohospodárskej pôdy, čo by priamo postihlo približne 490-tisíc
Za posledných 500 rokov bolo na Dunaji asi sto ničivých povodní. Bratislavu vysoká hladina rieky naposledy výraznejšie ohrozila v roku 2002, keď sa Dunaj takmer vylial aj na Šafárikovo námestie v centre mesta. Bránili tomu len vrecia s pieskom. Voda však každoročne ohrozuje obyvateľov Devínskej Novej Vsi a Devína, ktorý leží na sútoku riek Dunaj a Morava. Voda tam obvykle zaplaví desiatky domov a rekreačných chatiek.
Podľa odborníkov sa vysoké prietoky na Dunaji počas povodní v kombinácii s terénom v okolí rieky a porušením protipovodňového systému môžu podpísať na zaplavení 383 kilometrov štvorcových mestského územia a 2000 kilometrov štvorcových poľnohospodárskej pôdy. Údajne by mohlo byť postihnutých až 490.000 obyvateľov.
Náklady Slovenska na vybudovanie hrádzí a ďalších stavieb na ochranu pred záplavami by si podľa údajov ministerstva životného prostredia z vlaňajšieho októbra vyžiadali 34 miliárd korún. Povodne v krajine pritom za posledných desať rokov spôsobili škody za asi 16 miliárd Sk.
Autor: zh
