Slovensko zažaluje EK pre zníženie emisných kvót CO2

Slovensko podá žalobu na Európsku komisiu (EK) pre zníženie emisných kvót oxidu uhličitého (CO2). Rozhodla o tom dnes vláda.

Novinárom to oznámil premiér Robert Fico. Slovensko chcelo na roky 2008 až 2012 od komisie povolenky na vypustenie 41,3 milióna ton skleníkových plynov ročne, tá ich však vlani v novembri zredukovala na 30,9 milióna ton.

Zníženie emisných kvót by podľa ministerstva životného prostredia mohlo ohroziť ekonomický rast Slovenska a kritizovali ho aj zástupcovia slovenského priemyslu. Na roky 2005 až 2007 má krajina pridelené emisné kvóty v objeme 30,5 milióna ton.

Rozhodnutie komisie podľa premiéra Fica nezohľadňuje výpadok elektrickej energie po odstavení dvoch reaktorov v elektrárni V1 v Jaslovských Bohuniciach. Dodal, že tiež znevýhodňuje tie štáty, ktoré ešte nemajú zavedené euro.

Plánmi na zníženie emisií Európska únia bojuje proti globálnemu otepľovaniu. Podľa národných alokačných plánov EK rozhodne, koľko CO2 môžu vybrané podniky v rokoch 2008 až 2012 vypustiť. Pokiaľ im tento prídel nestačí, musia si na európskom trhu dodatočné povolenia na emisie CO2 dokúpiť. Predávať ich môžu naopak podniky, ktoré povolenia nevyčerpajú.

EK rozhodla o znížení emisných kvót pre Slovensko 29. novembra minulého roka, čiže žalobu o neplatnosti rozhodnutia EK môže SR podať do 29. januára. "Mohli by sme sa tváriť, čo by urobila predchádzajúca vláda, že sa nič nestalo, ale my si myslíme, že sa niečo stalo. Zníženie emisných kvót musí vláda vnímať veľmi vážne, pretože nám to spôsobí veľmi vážne problémy v hospodárstve," dodal Fico. Podľa neho hlavným dôvodom, prečo sa vláda rozhodla podať žalobu, je budúcnosť ekonomiky Slovenska. "Ak prehráme, bude platiť súčasný stav," uviedol na margo možnej súdnej prehry Slovenska Fico. Podľa ministra životného prostredia Jaroslava Izáka Slovensko bude požadovať pôvodne pridelené emisné kvóty. "Komisia zatiaľ tvrdí, že bude držať súčasné pridelené kvóty, ale z desiatich krajín požaduje zmenu deväť," komentoval súčasný stav Izák. Prehra podľa neho prinesie negatíva v hospodárstve. "Verím však, že súd rozhodne v náš prospech. Myslím si, že naše argumenty sú pádne, ale nebudem ich zverejňovať vzhľadom na to, že budú predmetom rokovania," uzavrel Izák.

EK odmietla návrhy Slovenska opätovne na minulotýždňovom rokovaní ministra Izáka s jej predstaviteľmi. Slovensko vtedy požadovalo od komisie navýšenie minimálne o 4,5 mil. ton.

Chemický priemysel podporuje snahu vlády zvýšiť limity CO2 pre Slovensko

Podanie žaloby proti rozhodnutiu Európskej komisie o výške limitov oxidu uhličitého pre Slovensko podporuje aj Zväz chemického a farmaceutického priemyslu SR (ZChFP). Rozhodnutie EK znížiť navrhované emisné limity CO2 pre Slovensko až o štvrtinu je pre slovenské chemické firmy neprijateľné," vyhlásil dnes prezident ZChFP Roman Karlubík. Opatrenie by podľa neho prinieslo dodatočné náklady podnikov na kúpu emisných limitov, čo by sa odrazilo na ich ekonomických výsledkoch, obmedzení zamestnanosti a výroby a prehodnotení investičných zámerov na rozvoj výrob náročných na emisie CO2. Nedostatočné kvóty CO2 by postihli predovšetkým veľké podniky, ktoré sú ťahúňmi celej ekonomiky, dodáva Karlubík.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má nového šéfa

Doterajšieho šéfa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Jána Gajdoša nahradí Richard Demovič, ktorý je blízky vládnemu Smeru-SD. Rozhodla o tom dnes vláda na návrh ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča. Gajdoša do funkcie vymenovala bývalá vláda Mikuláša Dzurindu; svoje odvolanie už skôr označil za politické rozhodnutie.

Demovič pracoval na úrade aj doposiaľ ako riaditeľ sekcie dohľadu nad nákupom zdravotnej starostlivosti. Jeho niekdajší nadriadený Gajdoš hodnotil jeho prácu pozitívne, ale obáva sa, že v novej pozícii môže byť pod politickým tlakom. Demovič je totiž poslancom strany Smer-sociálna demokracia Roberta Fica v zastupiteľstve Bratislavského samosprávneho kraja a v mestskom zastupiteľstve Pezinka.

"Pokiaľ by som si nestíhal plniť povinnosti vyplývajúce z pozície predsedu úradu, určite sa vzdám poslaneckého mandátu," povedal Demovič ČTK. Nepredpokladá však, že by jeho aktivita v samosprávnych zastupiteľstvách mala vplývať na prácu predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Ministerstvo zdravotníctva politické dôvody na výmenu šéfa úradu poprelo. "Myslím, že úrad nesplnil ani základnú povinnosť, aby informoval poistencov, ako sa majú zachovať," povedal novinárom minister zdravotníctva Ivan Valentovič. Viacerí poistenci totiž podľa neho majú od začiatku roka ťažkosti s vyhľadávaním lekárskej pomoci, pretože vlani vymenili zdravotnú poisťovňu, ale chýba im ešte zdravotný preukaz, či boli prepoistení bez ich vedomia.

Premiér Robert Fico označil výmenu na poste šéfa úradu za dobré rozhodnutie, za ktorým si stojí. "Myslím, že na čelo úradu ide človek, ktorý sa vyzná, ktorý vie, o čom je slovenské zdravotníctvo, pretože pôsobil v praxi nielen ako lekár, ale aj vo významnej riadiacej funkcii, keď mal na starosti jedno nemocničné zariadenie," konštatoval.

Vláda odvolala Gajdoša len desať dní po tom, čo nadobudla účinnosť novela zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa pôvodnej právnej úpravy vláda mala možnosť odvolávať šéfa úradu len v presne vymedzených prípadoch. Nový zákon však kabinetu umožnil vymeniť šéfa úradu kedykoľvek.

Úrad, ktorý vznikol počas reforiem bývalého ministra Rudolfa Zajaca, okrem iného kontroluje prácu zdravotných poisťovní. Občania sa tiež naň môžu obrátiť s podnetmi na pochybenia lekárov.

Novotný: Odvolanie Gajdoša je politicky motivované, ÚDZS bude menej nezávislý

Odvolanie Jána Gajdoša z funkcie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) bolo podľa predseda výboru NRSR pre zdravotníctvo Viliama Novotného (SDKÚ-DS) politicky motivované. Novotný sa obáva, že úrad môže po Gajdošovom odvolaní prísť o svoju nezávislosť.

"Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je oddnes iný, je menej nezávislý predovšetkým v kontrolnej úlohe v rezorte zdravotníctva. V skutočnosti to bude znamenať problém pre pacientov, ktorí nebudú mať tú istotu, že ak majú akýsi problém v poskytnutím zdravotnej starostlivosti, vedia sa odvolať naozaj k nezávislému arbitrovi, ktorý posúdi skutočnosť," povedal dnes pre TASR Novotný . Pripomenul, že SDKÚ-DS avizovala snahu politicky ovládnuť ÚDZS už pri prijímaní novely zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, hoci minister zdravotníctva Ivan Valentovič presviedčal poslancov, že nemá taký zámer.

"Dnes začínam pochybovať o nezávislosti a odvahe ÚDZS, pretože ak bude väčšina riaditeľov zdravotníckych zariadení nominantmi strany Smer-SD, ak je minister za stranu Smer-SD a predseda ÚDZS za stranu Smer-SD, tak neviem aká nezávislosť pri posúdení určitého pochybenia sa môže aplikovať v praxi. Skôr sa obávam, že pacient bude mať problém dovolať sa spravodlivosti," vyhlásil Novotný.

SDKÚ-DS považuje výmenu na poste predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a dosadenie nominanta Smeru-SD Richarda Demoviča za ďalší z krokov, ktorým chce najsilnejšia strana zrušiť reformu zdravotníctva.

Mária Sabolová (KDH) vyslovila prekvapenie práve preto, že si myslela, "že pán minister je človek, ktorý vyšiel z tejto branže, z praxe a že videl prácu pána predsedu Gajdoša, ktorú si ja vážim, pretože odkryl veľmi veľa problémov, ktoré sa týkali zdravotníckej obce, pacientskej obce, otvoril možnosť občanom dávať podnety, riešiť veci a vidíme, že ten úrad bol funkčný, schopný".

Podľa nej "politická nominácia člena Smeru do vedenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa nedá nijak inak komentovať, ako úplne potretie všetkých odborných schopností alebo odborných posudzovaní osôb, ktoré by mali v zdravotníctve pracovať".

Odvolanie Gajdoša sa podľa Tibora Bastrnáka (SMK) dalo očakávať odvtedy, ako prešiel poslanecký návrh v parlamente. Už vtedy SMK upozorňovala, že dôjde k politickej nominácii.

"Verím, že ak minister niečo naznačil pre médiá, tak ta analýza alebo tie dôvody sú naozaj podložené," konštatoval Štefan Zelník (SNS).

Vláda vymenovala nové vedenie pozemkového fondu

Na čelo správnej rady vláda vymenovala Branislava Brízu, ktorý je podľa Jureňu nominantom koaličnej ĽS-HZDS. Podľa obchodného registra pôsobí vo viacerých stavebných firmách. Šéfom dozornej rady sa stal Jozef Kolesár; ten pôsobí v niekoľkých poľnohospodárskych firmách a podľa Jureňu ho presadil Smer-SD. Novým členom rád musí ešte Jureňa odovzdať menovací dekrét. "Predpokladám, že do desiatich dní to zrealizujem," povedal novinárom Jureňa.

Správna rada okrem iného riadi činnosť pozemkového fondu a môže odvolať a vymenovať generálneho riaditeľa. Tento post si nárokovalo ĽS-HZDS, nakoniec však podľa Jureňu pripadne Smeru a novým riaditeľom sa stane Miloslav Šebek. Toho vláda dnes schválila vo funkcii podpredsedu správnej rady. "Je to vždy výsledok dohôd," poznamenal minister.

Koalícia Smeru, SNS a ĽS-HZDS odvolala staré vedenie správnej aj dozornej rady fondu ešte v auguste minulého roku. Nových zástupcov však odvtedy nedosadila. Strana Vladimíra Mečiara sa svoj vplyv v pozemkovom fonde už skôr snažila zvýšiť návrhom zákona, ktorý by umožnil, aby členov rád mohol namiesto kabinetu odvolávať a vymenovať priamo Jureňa, ktorý vo vláde stranu zastupuje. Ostatné koaličné strany to však nepodporili.

Vláda dnes vymenovala aj nových šéfov viacerých krajských a obvodných pozemkových úradov. Zároveň zmenila svoj návrh na obsadenie dozornej rady Sociálnej poisťovne, ktorý už skôr v januári predložila do parlamentu. Namiesto riaditeľky jednej zo sekcií ministerstva práce Anny Joštiakovej po novom kabinet do rady navrhol štátneho tajomníka ministerstva Petra Siku, ktorého do vlády nominovala ĽS-HZDS.

Ficov kabinet vymenil aj dvoch riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne a v Poprade.

Na neštátne ZUŠ a ŠZ pôjde 386 miliónov zo štátnej kasy

Vláda dnes schválila mimoriadnu dotáciu 386 miliónov korún pre samosprávy, z ktorej majú vyfinancovať neštátne základné umelecké školy (ZUŠ) a neštátne školské zariadenia (ŠZ). Túto sumu pôvodne navrhlo ministerstvo financií.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) považuje vládou schválenú mimoriadnu dotáciu na financovanie neštátnych základných umeleckých škôl (ZUŠ) a školských zariadení (ŠZ) za zálohu. Ako pre agentúru SITA uviedol predseda ZMOS Michal Sýkora, 386 miliónov im určite nebude stačiť. O poskytnutí ďalších peňazí budú ďalej rokovať. S údivom sledoval vyjadrenia zástupcov neštátnych ZUŠ a ŠZ, že samosprávy nadhodnocujú finančné požiadavky. ZMOS totiž tvrdilo, že na financovanie potrebuje 870 miliónov korún. "My nič nenavyšujeme. Oni by mali lepšie vedieť, koľko potrebujú. V objeme potrebných peňazí sme sa nikdy nemýlili."

Sýkora si myslí, že ak sa rozhodne o otvorení vzorca na výpočet podielu obce na výnose dane z príjmov, tak budú nasledovať náročné rokovania. "Myšlienka je jedna vec, ale až čas ukáže, aký bude reálny vývoj."

Ako na dnešnej tlačovej besede po rokovaní vlády povedal minister školstva Ján Mikolaj, vzhľadom na to, že "beží školský rok a nebolo by seriózne a korektné zo strany neštátnych zariadení, ale aj zo strany samosprávy, aby sme preniesli tú kompetenciu zo dňa na deň, teda tá kompetencia je prenesená, ale aby mohol celý systém nabehnúť, tak vláda rozhodla, že bude vyplatená mimoriadna dotácia." Myslí si, že výška je dostatočná, predstavuje polovicu prostriedkov, ktoré v minulom roku štát vyplatil neštátnym ZUŠ a ŠZ. Samotné školské zariadenia tvrdia, že požiadavky samospráv sú nadnesené, dodal šéf rezortu školstva.

Súčasťou materiálu je presný rozpis prostriedkov na jednotlivých zriaďovateľov a počet žiakov. Mikolaj tvrdí, že čísla prekonzultovali zo zástupcami ZMOS-u a vyšších územných celkov. Ďalej informoval, že do konca februára vláde navrhnú systémové riešenie. "Pôjde sa do vzorcov výpočtu výnosov dane z príjmov pre obce, ale aj pre štát." Ten určí nariadením vlády výšku percenta, z ktorých obce a samosprávne kraje budú financovať neštátne ZUŠ a ŠZ.

Podľa vládou schváleného návrhu na účty obcí by malo ísť 286,2 milióna a samosprávnym krajom by malo pripadnúť 99,8 milióna korún. Financovanie neštátnych ZUŠ a ŠZ prešlo zo štátu na samosprávy od 1. januára. Parlament schválil presun financovania neštátnych ZUŠ a ŠZ zo štátu na samosprávy 6. decembra. Predstavitelia samospráv ostro kritizovali schválenú novelu. Únia miest Slovenska už požiadala generálneho prokurátora, aby novelu napadol na ústavnom súde.

aktualizované 17:42