POPRAD 26. januára (SITA) – Štátne lesy (ŠL) Tatranského národného parku (TANAP) požiadali Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR o pridelenie finančných prostriedkov alebo preplatenia preukázateľne vynaložených finančných nákladov na spiľovanie stromov poškodených lykožrútom. Ide o napadnuté stromy stojace v blízkosti značkovaných turistických chodníkov v piatom, najvyššom stupni ochrany prírody na území TANAP-u. Podľa námestníka ŠL TANAP-u Mariána Šturcela dôvodom je postup štátnej správy ochrany prírody, ktorá výnimky na spracovanie vetrovej a následne lykožrútovej kalamity v piatom stupni ochrany prírody neudelila, neudelila včas alebo o ich udelení do dnešného dňa nerozhodla, a to ani v blízkosti turistických chodníkov a bežeckých tratí napriek upozorňovaniu zo strany žiadateľa o výnimky, teda ŠL TANAP-u.
Asanácia poškodených stromov, vzhľadom na neustále sa zhoršujúci stav lesných porastov aj v blízkosti turistických chodníkov, si podľa lesníkov vyžiada tohto roku zvýšené finančné náklady v porovnaní s minulým rokom. Finančná rezerva, ktorú ŠL TANAP-u vytvorili z predaja kalamitného dreva, je účelovo viazaná na revitalizáciu kalamitného územia. Podľa Štátnych lesov TANAP-u rezort životného prostredia by mal niesť zodpovednosť za súčasný stav lykožrútom poškodzovaných lesných porastov v blízkosti turistických chodníkov.
Poslaním Štátnych lesov TANAP-u na území národného parku je okrem starostlivosti o lesný ekosystém aj starostlivosť o turistické chodníky. Zákon o ochrane prírody a krajiny im spracovanie kalamitného dreva v 5. stupni ochrany prírody v blízkosti turistických chodníkov bez udelenia výnimky v prípade bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia človeka umožňuje, no neprikazuje. Dôvodom, prečo Štátne lesy TANAP-u ustanovenia zákona nevyužívajú a kalamitné drevo v piatom stupni ochrany prírody v blízkosti turistických chodníkov už takmer rok nespracúvajú, sú podnety na prešetrenie ich činnosti v lesných porastoch, ktoré podalo Lesoochranárske zoskupenie Vlk. Slovenská inšpekcia životného prostredia, inšpektorát životného prostredia v Košiciach v tejto súvislosti prešetroval od 19. novembra 2004 až doteraz sedem podnetov. Z tridsiatich troch prípadov, v ktorých autori podaní poukazovali na porušenie ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny neoprávneným zásahom do lesných porastov národného parku, bolo po prešetrení inšpekciou životného prostredia 19 v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny. Jedenásť podaní týkajúcich sa zásahov do biotopov zhodnotila inšpekcia ako neopodstatnené. Tri prípady týkajúce sa spracovania kalamitného dreva vo vodných tokoch inšpekcia stále rieši.