BRATISLAVA 28. januára (SITA) - Návštevníci bratislavského Pálfyho paláca si od utorka 30. januára budú môcť pozrieť výstavu Juraja Meliša pod názvom Dies Irae. Meliš je známy ako spontánny autor obdarený vnútornou silou, ktorá ho vždy poháňala začať a dokončiť dielo takmer bez prípravy v jednom veľkom výdychu. Jeho teraz predstavované projekty sú až natoľko buričské, naturálne ale aj slobodné, že sa s ním určite mnohí nestotožnia tak, ako sa v čase vzniku nestotožnili s jeho predchádzajúcimi dielami, či už to boli Prostredia, alebo rozsiahlo koncipované cykly Idea, Help, Monológy, Dialógy, Hľadanie identity alebo Rajské záhrady. Výstava potrvá do 18. marca. Agentúru SITA o tom informovala Galéria mesta Bratislavy.
Súčasťou výstavy Dies irae je aj cyklus Lejdýs and Džentlmen, na ktorom Meliš pracuje už od roku 2004. Rovnako naliehavo ako v predchádzajúcich dielach tu pomenováva traumy dnešnej doby. Je zobrazením všetkých nerestí, navrstvením špiny ľudských vzťahov a redukovania človeka na jeho základné potreby v zobrazení okolitého sveta, meniaceho sa na jedno veľké stavenisko, so svojím neporiadkom a chaosom, ktoré sa stáva permanentnou súčasťou nášho života. Meliš pri svojej tvorbe používa staré podpory, dosky, stĺpy, ale aj použité staré dvere a okná zo svojho domu. Okná, ktoré oddeľovali vonkajší svet pred intimitou domova, okná, ktoré už doslúžili aby premenili svoju funkciu a stali sa súčasťou nového tvorivého počinu a dvere, ktoré vnútri vymedzovali každého vlastný priestor a zároveň ich všetky prepájali. Mizne tu nielen bytostné prepojenie človeka s prírodou, mení sa dokonca aj charakter mestského človeka s jeho víziou novej existencie. Zabúda sa na pocit z krátkeho krásneho zastavenia času s koncentrovaným vnímaním daného okamihu. Ak kedysi zobrazoval charakter prostredia, ktoré nás obklopoval, v jeho novom projekte vlastne poukazuje na absenciu tohto prostredia a stupňujúci sa pocity anonymity. Divák prechádza pomedzi jednotlivé fragmenty a stáva sa takto súčasťou odcudzeného prostredia v prostredí.
Aj ďalšia časť výstavy Dies Irae je rovnako naliehavá, z hľadiska existencie človeka ešte naliehavejšia. Vystavuje makety výbušnín obalených do hodvábnych textílií s podtlačou arabského písma a s tikajúcimi hodinkami, ktoré neúprosne odmeriavajú čas. Nie sú to len abstraktné pojmy, ale konkrétne dramatické situácie, nie sú to len sofistické úvahy, ale základné morálne princípy, otázky života a smrti nevinných ľudí. V podstate v obidvoch inštaláciách je evidentný pocit z ohrozenia. Je to pocit z meniacej sa civilizácie, hodnotových kritérií, prostredia a istôt. Je to zároveň predzvesť dňa božieho hnevu, teda posledného súdu, alebo aj začiatku rekviem.
pc;bl;pu
