BRATISLAVA 30. januára (SITA) - Ochranu pred nebezpečnými výrobkami a službami, ktoré môžu spôsobiť ohrozenie zdravia a života a ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa má zabezpečiť návrh zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý parlament posunul do druhého čítania.
Zákon podľa predkladateľa, ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, jednoznačne špecifikuje práva spotrebiteľa so zvýraznením postupnosti ochrany života a zdravia spotrebiteľa a jeho ekonomických záujmov.
Návrh zakotvuje aj zákaz šikanovania spotrebiteľa, ktorý je v niektorých prípadoch zdanlivo pod tlakom predávajúceho a toto postavenie môže byť zneužité. Zákaz diskriminácie je tiež jedným z princípov ochrany spotrebiteľa, znamená rovnaký prístup podnikateľa ku všetkým spotrebiteľom pri poskytovaní výrobkov a služieb.
Bližšie sú v návrhu zákona charakterizované aj dobré mravy pri predaji. Zákon upravuje aj zákaz klamania spotrebiteľa. Definuje, ktorými spôsobmi komunikácie so spotrebiteľom sa ho môže predávajúci dopustiť. Ide najmä o uvádzanie nepravdivých, nedoložených, neúplných, nepresných, nejasných, dvojzmyselných, prehnaných údajov alebo zamlčanie údajov a podobne.
Zákon jednoznačne hovorí o povinnosti označenia výrobku alebo služby cenou alebo inom vhodnom spôsobe informovania o cene. Zároveň ustanovuje, ktoré spôsoby informovania o cene nie sú povolené.
Predávajúci má podľa návrhu prebrať reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzke a je povinný mať v prevádzke po celý čas osobu, ktorá je zodpovedná za prevzatie reklamácie a musí mať kompetencie rozhodnúť o reklamácii ihneď. Ak nie je možné rozhodnúť ihneď, rozhoduje sa do troch resp. 30 dní. Po tomto termíne už sa na výrobok nahliada ako na výrobok s neodstrániteľnou chybou. To isté platí aj pri poskytovaní služby.
Poslanec SMK Iván Farkas upozornil v rozprave na riziká návrhu, vyplývajúce z tzv. spotrebiteľských zmlúv i na to, že sa občan nedozvie, ako sa skončili nálezy Slovenskej obchodnej inšpekcie. Vzhľadom na ďalšie nedostatky, ktoré podľa neho návrh obsahuje, navrhol jeho vrátenie predkladateľovi, podobne ako Alexander Slafkovský (SDKÚ-DS), ktorý poukázal na nároky, ktoré by zákon vzniesol na samosprávy, napríklad v správe trhov, čo podľa Slafkovského prinesie nároky na obecné rozpočty. Zsolt Simon (SMK) takisto navrhol vrátiť zákon predkladateľovi, poukazujúc na nevymožiteľnosť práva pri posledných schválených zákonoch, majúcich za cieľ ochranu spotrebiteľa, ako bol zákon o potravinách či zákon o veterinárnej starostlivosti, ktoré podľa neho priniesli chaos v rôznych prístupoch k ochrane spotrebiteľa. „Vytvára sa prostredie výhodné pre veľké reťazce, lebo vymožiteľnosť práva nebude,“ dodal Simon. Katarína Tóthová (ĽS-HZDS) poukázala na potrebu efektívnejšieho systému informovania o zdraviu škodlivých výrobkoch.
Parlament tiež posunul do druhého čítania návrh novely zákona o vnútrozemskej plavbe, ktorým sa preberajú príslušné európske smernice. Návrh okrem iného upravuje fyzikálne charakteristiky preukazu odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vodcu malého plavidla. Navrhuje sa zvýšenie správneho poplatku pri jeho vydaní zo súčasných 200 na 300 korún. Návrh tiež definuje pojem „porucha trhu vo vodnej doprave“. Ustanovuje postup, ktorý uplatní ministerstvo v prípade, že nastane porucha trhu vodnej dopravy a povinnosť dopravcov predložiť ministerstvu každoročne informácie o celkových hospodárskych výsledkoch, ktoré sú potrebné na určenie, či nedochádza (resp. nedošlo) k poruche trhu vo vodnej doprave.
jr;pr;nr
