LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 3. februára (SITA) – Tohtoročný nezvyklý priebeh zimy a nepriaznivé klimatické pomery môžu mať negatívny vplyv na zimný spánok svišťov. "Od začiatku roka vzhľadom na počasie monitorujem v štvordňových intervaloch kolónie svišťov v oblasti Žiarskej a Jamnickej doliny, sú tam najnižšie zazimované kolónie,“ uvádza v tlačovom vyhlásení pracovník Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši Pavel Ballo, ktorý sa monitoringu svišťov pomocou GPS v oblasti Západných Tatier venuje už niekoľko rokov. Myslí si, že v týchto kolóniách sa odohrávala v prvých troch dekádach januára malá tragédia.
Najvážnejšou záležitosťou boli podľa Balla vysoké teploty na povrchu zeme. Svište v tomto období majú mať telesnú teplotu cca 5 stupňov Celzia. "Teraz, keď boli pomýlené klímou, ich fyziologické potreby boli "naštartované na pol plynu", svište v spodných kolóniách v subalpínskom stupni boli dlhodobejšie prebudené,“ povedal dnes Ballo. Evokovalo to u nich jarné prebúdzanie. Telesná teplota stúpla u svišťov ako u bežného cicavca do 36 stupňov. Ak by takáto situácia pretrvávala v mesiaci február ďalej, spodné kolónie by nevydržali, pretože rýchlo minú energiu z tuku.
Lokalizácia zimovacích nôr je dôležitým faktorom pre úspešné prežitie hibernácie. "V našich podmienkach trávi svišť v norách 6 - 7 mesiacov v zimnom spánku ako pravý hibernant. Obdobie zimného spánku prespáva v skupinkách spolu s inými členmi rodiny približne od októbra až do polovice apríla nasledujúceho roka," vysvetlil Juraj Švajda zo Správy Tatranského národného parku v Tatranskej Štrbe. Teplota v komore podzemných nôr by mala byť okolo 5 stupňov. "Ak klesá, svište sa častejšie budia, stúpa spotreba tuku a zvyšuje sa nebezpečenstvo vyčerpania tukových zásob do konca hibernácie a úhynu jedincov,“ uviedol Švajda.
Záverečné úsudky o prípadných dopadoch počasia na prežitie svišťov sa ukážu až po skončení hibernácie. "Práve preto je nutné vykonávať celoročný monitoring populácie svišťa vrchovského tatranského vrátane sledovania stavu nôr počas hibernácie jedincov a zisťovanie vplyvu zmien teploty na jedince v norách. S týmito faktormi ohrozenia a opatreniami počíta aj schválený Program záchrany svišťa vrchovského schválený MŽP SR v roku 2003,“ uzatvára Juraj Švajda. "Našťastie zima sa do alpínskeho stupňa vrátila v celej svojej sile, zdá sa že situácia je optimálna pre hibernáciu svišťov, kolónie sú už zasypané hrubou vrstvou snehu,“ spresnil dnešnú situáciu Pavel Ballo. Svišť čerpá energiu počas nej z bohatej tukovej vrstvy vytvorenej spásaním rôznych druhov vysokohorských bylín alpínskeho stupňa v priebehu vegetačnej sezóny. Počas zimného spánku stratí až tretinu svojej telesnej hmotnosti. Hibernácia je vyvolaná nedostatkom potravy a periodickým ochladením, dochádza pri nej k výraznej zmene metabolizmu a reverzibilnej hypotermii. Teplota tela klesá z 36 stupňov na 4 až 7 stupňov. Počet nádychov za minútu pri nej klesá zo 16 na 2 až 3 a počet úderov srdca za minútu zo 114 na 5.
