TRENČÍN 4. februára (SITA) – Slávnostným prednesením motta "Sláva národa hodná je obetí...“ v priestoroch vstupnej haly Národnej rady SR sa v utorok začne Rok Jozefa Miloslava Hurbana. Slovensko si bude významného predstaviteľa štúrovskej generácie a prvého predsedu Slovenskej národnej rady pripomínať pri príležitosti 190. výročia jeho narodenia a 120. výročia úmrtia. Záštitu nad podujatím prevzal predseda parlamentu Pavol Paška, na oslavách rodáka z Beckova spolupracuje Národná rada SR s Trenčianskym samosprávnym krajom (TNSK). Ako agentúru SITA informoval hovorca samosprávy Peter Toman, život a dielo jubilanta pripomenie v utorok výstava fotodokumentov vo foyer slovenského parlamentu, výstava bude následne putovať po celom Slovensku.
Počas nasledujúceho roka bude pripravených viacero akcií. V marci v Beckove otvoria celoročnú expozíciu venovanú známemu rodákovi. "V apríli bude v Trenčíne celoslovenský seminár pre pedagogických pracovníkov o živote a diele J. M. Hurbana. V auguste si pripomenieme 160. výročie zasadnutia spolku Tatrín v Čachticiach. Na J. M. Hurbana ako prvého predsedu SNR sa bude spomínať v septembri v múzeu Slovenských národných rád v Myjave,“ uviedol Toman a dodal, že Rok J. M. Hurbana vyvrcholí vo februári budúceho roku v Hlbokom, kde štúrovec pred 120 rokmi zomrel. Ministerstvo školstva sa podľa Tomana k oslavám taktiež pripojí, v polovici februára vyhlási literárnu súťaž venovanú Hurbanovi.
Jozef Miloslav Hurban bol prvý predseda Slovenskej národnej rady, slovenský spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia, evanjelický kňaz a vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 - 1849. Bol vydavateľom a redaktorom najstaršieho literárneho periodika v Strednej Európe - Slovenských pohľadov, ktoré vychádzajú dodnes ako najstarší stredoeurópsky literárny časopis. Asistoval pri tvorbe novej spisovnej slovenčiny a organizačne ju presadzoval v almanachu Nitra. V júli 1843 na fare v Hlbokom spolu so Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom prijali rozhodnutie uzákoniť novú spisovnú normu, tzv. Štúrovu slovenčinu ako celonárodný literárny jazyk Slovákov, a to na základe dovtedajšieho stredoslovenského nárečia.
