Ak by malo zámerom vlády dôjsť k obmedzeniu zisku súkromných zdravotných poisťovní a k porušeniu ich práva na slobodné podnikanie, podá KDH podnet na Ústavný súd SR. V diskusnej relácií TV Joj Politika.sk to vyhlásil predseda kresťanských demokratov Pavol Hrušovský.
Súkromné poisťovne podľa neho ponúkajú rovnakú a aj lepšiu možnosť zabezpečenia zdravotnej starostlivosti. Vláda by mala dôverovať súkromnému trhu a úspešným ľuďom a neobmedzovať ich zisk, tvrdí Hrušovský.
Naopak podpredseda vlády Dušan Čaplovič (Smer-SD) a podpredseda ĽS-HZDS Viliam Veteška si myslia, že zisk súkromných zdravotných poisťovní je neúmerný v čase, keď pacienti nedostávajú dostatočnú starostlivosť a je nedostatok prostriedkov v systéme zdravotníctva. Podľa Čaploviča je slovenský päťmiliónový trh malý pre niekoľko súkromných spoločností.
Zdravotníctvo čakajú radikálne zmeny. V diskusnej relácii to uviedol šéf rezortu Ivan Valentovič. Systémové zásahy podľa ministra umožnia zvýšiť platy zdravotníckeho personálu a viac peňazí by po nich malo zostať aj na primárnu zdravotnú starostlivosť. Zmeny postihnú zdravotné poisťovne, ktoré chce minister prinútiť, aby zo zdravotníctva neodčerpávali peniaze vo forme zisku.
Ďalšie opatrenie sa bude týkať reštrukturalizácie lôžkovej starostlivosti v nemocniciach, kde ministerstvo eviduje až 6,5 tisíca neefektívne využívaných lôžok. Rezort chce ušetriť aj na liekoch, ktorých ceny by mali klesnúť o 5 až 7 percent. Valentovič spresnil, že ide o tú časť ceny liečiv, ktorú výrobcovia napriek výraznému posilneniu koruny nezohľadnili v nižšej cene. "Generálna dohoda v podstate už bola uzatvorená, čaká sa už len na technickú realizáciu," povedal minister o rokovaniach s výrobcami a distributérmi liečiv. Finančný prínos navrhovaných opatrení odhadol Valentovič na tri miliardy korún.
Ohlásené zmeny vo fungovaní zdravotných poisťovní považuje predseda KDH Pavol Hrušovský za vážny ústavný zásah do súkromného podnikania. Navyše podľa neho diskriminujú občanov, ktorých obmedzujú v slobodnej voľbe. Dodal, že ak avizované zmeny koalícia legislatívne presadí, opozícia je pripravená obrátiť sa na ústavný súd.
Peniaze štátu by mali byť prednostne použité v inštitúciách, ktoré štát prevádzkuje, myslí si podpredseda parlamentu a ĽS-HZDS Viliam Veteška. Skonštatoval, že hnutie nie je proti pluralite v zdravotnom poistení, tá však podľa neho nesmie obmedziť prístup k zdravotnej starostlivosti.
Podľa podpredsedu vlády Dušana Čaploviča (Smer-SD) trh nepatrí do zdravotníctva. Osobne je proti tomu, aby zdravotné poisťovne dosahovali zisk. Nerozumie ani požiadavke lekárskych odborov na okamžité zvýšenie platov v zdravotníctve o 30 percent. Skonštatoval, že takýto sľub Smer zdravotníkom pred voľbami nedal a zvyšovanie platov bude vláda realizovať postupne.
Fico podľa Dzurindu nenastolí v ČĽR otázku ľudských práv
Premiér Robert Fico nenastolí počas oficiálnej návštevy Číny otázku ľudských práv, uviedol v diskusnej relácii Na telo TV Markíza poslanec za SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Druhý hosť relácie -podpredseda vlády Dušan Čaplovič pripomenul, že v materiáli Ficovej cesty do ČĽR je odporúčanie, aby túto otázku na rokovaniach s čínskymi predstaviteľmi nastolil.
Dzurinda sa podľa vlastných slov nebude na Fica hnevať, ak otázku ľudských práv v Číne nenastolí. Malej krajine s 5,5 miliónmi obyvateľov svedčí skôr primeranosť, za ktorú z nášho hľadiska Dzurinda považuje napríklad našu podporu integračným snahám Chorvátska, respektíve našu angažovanosť v otázke Kosova. V súvislosti s provinciou uviedol, že nechápe, prečo Fico nekonzultoval s opozíciou kosovský problém, keď počas predsedníctva v Bezpečnostnej rade OSN bude musieť SR zaujať k problému kvalifikované stanovisko. Dzurinda povedal, že nerozumie výberu zahraničných návštev R. Fica, hoci ich premiér vysvetľuje obchodnými záujmami SR. Naše strategické záujmy sa v súčasnosti riešia v Európe a nie v Latinskej Amerike, dodal. Fico by mal ísť do Nemecka a s kancelárkou Angelou Merkelovou konzultovať energetické problémy únie. Treba vedieť, kde je sever a aké signály vysielame do zahraničia, uviedol M. Dzurinda pri kritike premiérovej návštevy recepcie na kubánskej ambasáde v Bratislave.
Dušan Čaplovič na margo Dzurindových slov pripomenul, že Európska únia je pre súčasnú vládu prioritou a bývalého premiéra označil za politika, ktorý je pupočnou šnúrou spojený s americkými Republikánmi. Čaplovič tým narážal na úvahy americkej Demokratickej strany o uvoľnení embarga voči Kube, kým stanovisko našej pravice zostáva v tomto smere neobmäkčiteľné. Čaplovič uviedol, že sa pripravuje návšteva R. Fica v Nemecku a rozhovory s A. Merkelovou. Slovenský premiér by mal ísť aj do Izraela, uviedol Čaplovič.
Dušan Čaplovič v relácii povedal, že pozve na Slovensko popredného predstaviteľa Strany európskych socialistov Jana Marinusa Wiersmu, aby ho oboznámil s prioritami slovenskej politiky. Wiersma nedávno zapochyboval o výbere Ficových zahraničných ciest s obchodnou prioritou.
Mikolaj do konca februára predloží vláde koncepciu kariérneho rastu učiteľov
Súčasná vládna koalícia nerešpektuje nepísané pravidlá, uviedol v dnešnej diskusnej relácii O päť minút dvanásť Slovenskej televízie (STV) poslanec za SDKÚ-DS Ivan Mikloš, keď kritizoval koaličné strany, že v úlohe ombudsmana podržali Pavla Kandráča a nezvolili kandidátku opozície Vieru Mrázovú. Táto funkcia má patriť opozícii, uviedol Mikloš a dodal, že bývalá koalícia toto nepísané pravidlo dodržala. Dnešná opozícia okrem toho podľa Miklošových slov registruje negatívne signály o Kandráčovom profesionálnom výkone, pričom sa odvoláva na analýzy expertov. Miklošov partner v diskusii - poslanec za stranu Smer-SD Boris Zala oponoval výrokom, že išlo o analytikov napojených na pravicové strany a Kandráč je podľa Zalových slov dobrý profesionál.
Mikloš je rád, že Správna rada Ústavu pamäti národa má konečne svojho predsedu, zvoleného Ivana Petranského však nepovažuje za najlepšieho kandidáta. Kandidát opozície na túto funkciu František Mikloško (KDH) by bol podľa neho lepší predseda Správnej rady ÚPN vzhľadom na jeho profesionálne a životné skúsenosti. Zala pripomenul, že nie sú tendencie zrušiť ÚPN, ale naopak rozšíriť jeho pôsobnosť na celé dvadsiate storočie a nielen na obdobie od apríla 1939, ako to stanovuje dnes platný zákon.
Opozícia sa nemôže uspokojiť s Tiborom Šafárikom ako kandidátom na sudcu Ústavného súdu, uviedol Mikloš. Dodal, že sudcovia ÚS by mali byť nadstranícki, čo Šafárik nie je. Navyše, ako sudca znemožnil stíhanie Ivana Lexu, uviedol Mikloš a dodal, že opozícia bude sledovať počínanie prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý je blízky súčasnej koalícii a v krátkom čase by mal vybrať deviatich sudcov na ÚS SR.
Strana Smer-SD zavádza, keď Dôchodkové správcovské spoločnosti prirovnáva k nebankovým subjektom a klame, keď naznačuje, že klienti DSS by mohli prísť o svoje vklady. Boris Zala obvinil Mikloša z arogantného a nechutného správania. Koalícia nepodporí opozičný návrh dôchodkovej reformy, dodal Zala.
Minister zdravotníctva Ivan Valentovič si bude musieť zvyknúť, že odbory budú mať svoje požiadavky a budú vyvíjať tlak, uviedol Zala na margo ministrovho presvedčenia, že je na neho vyvíjaná diskreditačná kampaň. Zala si myslí, že žiadna nie je. Uviedol, že v súčasnosti neexistuje stanovisko Roberta Fica namierené proti Valentovičovi. Mikloš uviedol na adresu ministerstva zdravotníctva, že robí politiku vedúcu k problémom, ktoré už raz boli prekonané a poškodzuje zdravotníctvo a pacientov. Smeru ide podľa Mikloša o mocenské ovládnutie zdravotníctva, keď ľuďom okliešťuje možnosť vybrať si zdravotnú poisťovňu.
V diskusii o problémoch školstva, do ktorej bol pozvaný minister školstva Ján Mikolaj a poslanec NR SR za KDH Martin Fronc, Mikolaj uviedol, že do vlády pošle dva varianty v súvislosti s tým, či má byť posledný ročník materskej školy povinný. Varianty majú zvýšiť kvalitu pedagogického procesu, keďže výuka v materských školách sa má presunúť pod tzv. školský zákon. Mikolaj nepotvrdil, že by sa mal rozhodnúť pre variant, podľa ktorého bude posledný rok škôlky povinný.
Koncom februára predloží minister školstva Ján Mikolaj (SNS) vláde koncepciu celoživotného kariérneho rastu učiteľov s tým, že kariérny rast bude mať štyri stupne - učiteľ asistent, učiteľ, učiteľ s I. atestáciou a učiteľ s II. atestáciou. "Každý z nich sa bude musieť celoživotne vzdelávať, ale bude to postavené na dobrovoľnosti. Za to mu budeme dávať alebo odoberať určité kredity, ale množstvo kreditov bude závislé od kvality jeho prípravy," vysvetlil vicepremiér. Podľa neho priemerný plat učiteľa po týchto zmenách by mohol predstavovať okolo 40 percent viac ako dnes pre všetky štyri stupne. "Dôležité však bude aj to, čo si budeme môcť dovoliť zo štátneho rozpočtu," dodal Mikolaj.
Jeho oponent, exminister školstva Martin Fronc (KDH) pripomenul, že sám pred tromi rokmi inicioval reformu platov učiteľov. "V roku 2002 bol priemerný plat 12 500 korún, koncom minulého roku 18 500 korún. A to je to, že sme dosiahli - priemerný plat učiteľa je rovný priemernému platu v hospodárstve. Myslím si, že je to málo. Ambícia by mala byť minimálne okolo 1,2 priemerného platu v národnom hospodárstve, predpokladám asi 25 tisíc korún," konštatoval Fronc. Potvrdil, že ak Mikolaj pôjde v intenciách ním predloženého zákona o vzdelávaní, tak KDH návrh podporí.
Mikolaj sa dotkol aj témy posledného ročníka materskej školy. Naznačil, že pripravuje na diskusiu dve možnosti - dobrovoľné alebo povinné absolvovanie. Zastáva názor, že všetko bude záležať od politického rozhodnutia. Doplnil, že jeho cieľom je dostať materské školy do novely školského zákona.
aktualizované 15:26Autor: zh
Beata
Balogová
