Plénum ústavného súdu, podľa konštatovania jeho predsedu Jána Mazáka, nezistilo rozpor medzi paragrafom 41, odsek 2, písmeno b) a c) zákona č. 80/1990 o voľbách do národnej rady v znení neskorších predpisov a Ústavou SR. Rozdielnosť prahových klauzúl pre samostatne kandidujúce strany a koalície je teda podľa ústavného súdu v súlade s ústavou.
Podstatou návrhu opozičných poslancov bol nesúhlas so stanoveným percentuálnym prahom vstupu do parlamentu pre koalície, ktorý bol podľa nich zvýhodňujúci. Zákonná úprava stanovuje pre dvoj- a trojkoalície sedempercentnú hranicu a pre štvor- a viackoalíciu desaťpercentnýpercentný prah. Samostatne kandidujúca strana potrebuje dosiahnuť päť percent. Podľa opozičných poslancov by koaličné zoskupenia mali vo voľbách, podľa počtu, dosiahnuť násobok percenta samostatného politického subjektu.
Podľa komiké ÚS, určenie rozdielnych prahov pre vstup samostatne kandidujúcich strán a pre koalície, a tým aj pre prideľovanie mandátov politickým stranám, je vyvážené legitímnymi cieľmi tejto právnej úpravy. Podstata legitímnosti spočíva v umožnení širokej reprezentácie politického spektra v NR SR, za rešpektovania slobodnej súťaže politických síl. Ústavný súd vychádza z toho, že dôsledky volebného zákona na rovnaké podmienky prístupu k voleným funkciám neprekračujú pozitíva, ktoré predstavuje uplatňovanie legitímnych cieľov v demokratickej spoločnosti.
Rozdielnosť prahových klauzúl, ovplyvňujúce aj uplatňovanie pasívneho volebného práva občanov, je podľa názoru ÚS takým zákonným obmedzením prístupu k voleným funkciám, ktoré ústava pripúšťa. Toto obmedzenie totiž nenarúša podstatu ani zmysel základného práva na rovnaké podmienky prístupu k týmto funkciám.
