Bratislava 7. februára (ČTK) - Minister zahraničných vecí Ján Kubiš poprel, že v Srbsku bolo sfalšované minuloročné referendum o novej ústave, ktorá počíta s Kosovom ako súčasťou krajiny. Podľa denníka Sme Kubiš v utorok o falšovaní referenda hovoril pred slovenskými poslancami, pričom mu to vraj v osobnom rozhovore priznal srbský šéf diplomacie Vuk Drašković. Dnes slovenský minister tvrdil, že s Draškovičom hovoril veľmi neformálne a tento výrok bol zveličený.
"To bol veľmi neformálny rozhovor a bola to určitá hyperbola (zveličenie), keď sme si hovorili o číslach," povedal dnes Kubiš novinárom po rokovaní vlády. Dodal, že aj poslancom v utorok Draškovičove výroky uviedol ako zveličené a srbské referendum nespochybňuje.
Podľa pôvodných informácií Kubiš poslancom povedal, že podľa Draškoviča bola účasť na referende len 42 percent a nie 53 percent voličov. Plebiscit by v takom prípade nebol platný, keďže by sa na ňom nezúčastnila povinná polovica voličov. Úspešným referendom však podľa srbského premiéra Vojislava Koštunicu Srbi ukázali, že si samostatnosť Kosova neželajú.
Podozrenia, že sa v Srbsku minulý rok referendum falšovalo, malo však podľa Sme aj niekoľko srbských mimovládnych organizácií.
Splnomocnenec generálneho tajomníka OSN Martti Ahtisaari začiatkom tohto mesiaca zverejnil svoj plán, ktorý počíta s obmedzenou samostatnosťou Kosova. Belehrad ho odmietol, kosovskí Albánci naopak uvítali. Definitívne o pláne rozhodne ešte Bezpečnostná rada OSN.
Slovensko sa podľa Kubiša k plánu vyjadrí až potom, keď ho predložia Bezpečnostnej rade. Minister však dnes pred novinármi pripustil, že o nezávislosti provincie je už asi rozhodnuté. "Dnes ako keby na stole existovala jediná alternatíva, ktorá skôr alebo neskôr cez nejaké etapy dovádza (Kosovo) do nezávislosti," povedal.
Kubiš však dnes vyšiel v ústrety aj Srbsku, keď povedal, že podpis Dohody o pridružení a stabilizácii medzi EÚ a Belehradom by nemal byť podmienený vydaním bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča. Toho medzinárodný tribunál v Haagu obžaloval z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti počas vojny v Bosne v rokoch 1992-1995. Asociačná dohoda je pre balkánske krajiny predstupňom k členstvu v únii.
Debata o budúcnosti Kosova už na Slovensku vyvolala nezhody medzi poslancami aj medzi najvyššími ústavnými činiteľmi. Premiér Robert Fico a prezident Ivan Gašparovič v minulosti nezávislosť tejto provincie nepriamo odmietali. Kubiš bol opatrnejší a kosovskú otázku príliš nekomentoval.
Medzi poslancami bola diskusia o Kosove ostrejšia. Viacerí predstavitelia vládneho Smeru-SD a SNS totiž tvrdili, že prípadná nezávislosť Kosova by mohla podnietiť separatistické tendencie polmiliónovej maďarskej menšiny na Slovensku. Opozičná Strana maďarskej koalície sa však voči tomuto názoru ohradila, podporila ju aj SDKÚ-DS expremiéra Mikuláša Dzurindu.
fil fab