Bratislava 8. februára (ČTK) - Opozičné KDH tvrdí, že minister zahraničných vecí Ján Kubiš by mal odstúpiť z funkcie pre svoje výroky o Kosove, ktorými nepriamo podporil nezávislosť tejto juhosrbskej provincie. Kresťanskí demokrati zároveň odmietli osamostatnenie Kosova bez súhlasu Srbska. Predseda KDH Pavol Hrušovský však nepovedal, či strana bude navrhovať odvolanie šéfa diplomacie v parlamente.
Kubiš tento týždeň pripustil, že samostatnosť Kosova je asi nezvratná. Podľa KDH tým minister závažným spôsobom poškodil dôveryhodnosť Slovenska. Strana vytkla ministrovi aj jeho spochybnenie minuloročného referenda v Srbsku o novej ústave, ktorá počíta s Kosovom ako súčasťou krajiny. Kubiš sa tým diskvalifikoval z radov profesionálnych a rešpektovaných diplomatov, povedal predseda KDH Pavol Hrušovský.
"KDH je toho názoru, že pán minister zahraničných vecí by na základe svojich postojov, stanovísk a výrokov mal zvážiť svoje ďalšie zotrvanie vo funkcii," vyhlásil Hrušovský. Dodal, že je na zvážení premiéra Roberta Fica, ako bude v tejto veci postupovať.
Poslanci KDH tvrdia, že riešenie kosovskej otázky nemôže byť prijaté bez súhlasu všetkých strán, vrátane Srbska. "Zmena hraníc bez jeho súhlasu je pre KDH absolútne neprijateľná," povedal Hrušovský. Návrh splnomocnenca generálneho tajomníka OSN Martti Ahtisaariho, ktorý počíta s obmedzenou samostatnosťou Kosova, vníma KDH "ako predpoklad k hľadaniu stanovísk, ktoré by vyústili do obojstranne akceptovateľného riešenia." Kresťanskí demokrati budú zároveň navrhovať, aby základnú pozíciu Slovenska k Ahtisaariho plánu zaujal parlament.
Nezávislosť Kosova dnes odmietla aj vládna SNS. Proti samostatnosti Kosova sa v minulosti nepriamo vyslovili aj premiér Robert Fico a prezident Ivan Gašparovič. Ministerstvo zahraničných vecí čaká so zverejnením jasného postoja na predloženie plánu do OSN.
Ústretový postoj voči Srbsku dnes zaujala aj opozičná SDKÚ-DS, Kosovo by sa podľa nej nemalo osamostatniť bez súhlasu Belehradu. Ahtisaariho návrh však neodsúdila.
Kosovo je v súčasnosti formálne časťou Srbska, ale od roku 1999, keď zásah NATO ukončil represie vtedajšieho prezidenta Slobodana Miloševiča proti tamojším albánskym povstalcom, je pod správou OSN. Zatiaľ čo albánska väčšina sa usiluje o nezávislosť, Belehrad by súhlasil s iba širšou autonómiou. Kosovo totiž považuje za historickú kolísku svojej štátnosti a kultúry.
fab boa
