Kolektívna zmluva vyššieho stupňa by sa mala vzťahovať aj na zamestnávateľov, ktorí neuzatvorili žiadnu takúto kolektívnu zmluvu, a to aj bez ich súhlasu.
"Tento návrh rieši konkurencieschopnosť zamestnávateľov a zamedzuje možnosti sociálneho dampingu," uviedla k návrhu ministerka práce a sociálnych vecí Viera Tomanová. Ako ďalej poznamenala, posledná novela Zákonníka práce od vtedajšieho ministra Ľudovíta Kaníka "vyhnala odbory za ploty", pričom blokuje možnosť uzatvorenia kolektívnej zmluvy.
Podľa navrhovaného zákona o tripartite sa zriadi Hospodárska a sociálna rada SR (HSR), ktorá bude konzultačným a dohodovacím orgánom vlády a jej sociálnych partnerov. Rada bude mať 21 členov, a to siedmich zástupcov štátu vymenovaných vládou, siedmich reprezentantov zamestnávateľov a siedmich predstaviteľov odborov. Orgánmi HSR bude jej predsedníctvo a plenárne zasadnutia.
Rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na zamestnávateľov, ktorí neuzatvorili žiadnu takúto kolektívnu zmluvu, a to bez ich súhlasu, je podľa poslankyne Kláry Sárközy (SMK) štátny dirigizmus. Takéto ustanovenie obsahuje vládny návrh novely zákona o tripartite. „Môže sa to obrátiť naruby a títo zamestnávatelia nebudú mať peniaze na to, aby zvyšovali mzdy,“ povedala. Poslanec Jozef Halecký (ĽS-HZDS) upozornil na to, že v súčasnosti neexistuje rovnovážne postavenie zamestnancov a zamestnávateľov, keďže ochrana zamestnancov je znížená.
"Ak by zamestnávatelia nemali s kolektívnou zmluvou problém, tak ju podpíšu a netreba im to nariaďovať," povedala poslankyňa Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Ak sa bude podľa nej rozširovať kolektívna zmluva vyššieho stupňa bez súhlasu zamestnávateľov, tak to môže viesť k prepúšťaniu alebo najímaniu si lacnejšej pracovnej sily formou migrácie.
