Bratislava 9. februára (ČTK) - Rast platov a ďalšie pracovné podmienky zamestnancov niektorých podnikov sa možno budú musieť prispôsobiť pravidlám platným v konkurenčných firmách, ktoré s odbormi uzavreli kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa.
Rozhodol o tom dnes parlament. Ministerstvo práce tak bude môcť rozhodnúť, že tieto kolektívne zmluvy budú platné aj pre firmu, ktorá k dohode pôvodne nepristúpila. Zamestnávatelia takúto zmenu už skôr kritizovali. Opozícia návrh nepodporila.
Poslanci totiž zo zákona o kolektívnom vyjednávaní vypustili doterajšiu podmienku, že s rozšírením platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa musí súhlasiť aj samotná firma, ktorej sa to týka. Naďalej však bude platiť, že takéto rozšírenie bude možné len pre firmy s podobnou náplňou činnosti a ekonomickými a sociálnymi podmienkami, ak neuzavreli inú vyššiu kolektívnu dohodu. Podobné pravidlá vraj platia aj v iných európskych štátoch.
Nové pravidlá v prípade podpisu zákona prezidentom budú platiť od apríla. Zamestnávatelia tieto zmeny už skôr kritizovali. "Zmeny sú podľa nás v rozpore s princípmi sociálneho dialógu, pretože v tomto prípade nejde o dialóg, ale o jednostranný diktát jedného zo sociálnych partnerov," citoval denník Hospodárske noviny tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka.
Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa uzatvárajú odbory napríklad so združením zamestnávateľov alebo štátom.
Vláda Roberta Fica, ktorá nastúpila do úradu po vlaňajších voľbách, sa netají snahou posilniť ochranu zamestnancov či práv odborov. Koalícia pripravuje aj zmeny v Zákonníku práce. Zmeny chce presadiť po tom, ako predchádzajúca pravicová vláda presadila voľnejšie pravidlá pri zamestnávaní ľudí.
Rokovanie parlamentu o komisii o ústave bude pokračovať v marci
Poslanci budú pokračovať v diskusii o vytvorení špeciálnej komisie pre ústavu na marcovej schôdzi parlamentu. Predseda parlamentu Pavol Paška dnes rokovanie o komisii prerušil, chce totiž ešte hľadať podporu aj v opozícii. Tá zriadenie výboru odmieta. Na prijatie ústavných zmien je potrebných 90 poslancov; vládna koalícia má 85 hlasov.
Stála komisia pre Ústavu SR a rokovací poriadok parlamentu by mala byť podľa Pašku zložená zo zástupcov všetkých poslaneckých kluboch a mala by rokovať o prípadných zmenách ústavy. Opozícia však už skôr tvrdila, že zmeny ústavy nie sú potrebné.
V tomto volebnom období zatiaľ v parlamente neprešli dva opozičné návrhy na ústavný zákon. Ešte v októbri poslanci zamietli návrh opozičného KDH na zúženie imunity poslancov a sudcov, ktorá ich chráni pred trestným stíhaním alebo väzbou. Najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS zas tento mesiac neuspela so snahou ústavným zákonom chrániť úspory v druhom dôchodkovom pilieri.
Slovenská ústava bola prijatá 1. septembra 1992. Odvtedy prešla viacerými novelizáciami. Prijatie novej ústavy podporuje napríklad prezident Ivan Gašparovič, ktorý sa dožaduje väčších právomocí.
