BRATISLAVA 9. februára (SITA) - Rokovanie o návrhu na zriadenie Stálej komisie Národnej rady Slovenskej republiky pre Ústavu Slovenskej republiky a rokovací poriadok NR SR dnes na podnet predsedu parlamentu Pavla Pašku poslanci prerušili. Pokračovať v rokovaniach o ňom by mali aj na marcovej schôdzi. Paška požiadal vedenia poslaneckých klubov, napriek tomu, že sa „v poslednom čase stretol s odporom voči tejto komisii“, aby sa pokúsili nájsť spoločnú reč.
Komisia by mala podľa predsedu parlamentu analyzovať právne predpisy, predovšetkým ústavu, ústavný zákon o vzťahu parlamentu a vlády vo veciach EÚ, ústavného zákona o ochrane verejného záujmu či rokovací poriadok a definovať nedostatky a problémy. Stála komisia ponúka podľa Pašku priestor na politickú a odbornú diskusiu o možnom vývoji ústavy a rokovacom poriadku ako aj vývoji spoločenského a ústavnoprávneho systému. Jej vytvorenie je tiež reakciou na diskusie a aktivity politikov a tiež verejnosti. „Bolo by veľmi nešťastné, ak by sa na tieto podnety nereagovalo. Predsedom komisie by sa mal stať predseda parlamentu. Každý poslanecký klub by mal byť zastúpený dvoma poslancami, svojich zástupcov by v nej mala mať aj Kancelária prezidenta SR, vláda, Ústavný súd, či Slovenská akadémia vied.
Mária Sabolová (KDH) považuje návrh Pašku za všeobecný. „Iste je možné robiť analýzu vecí, ktoré sa týkajú poslancov. Táto komisia by však nemala spájať novelizáciu Ústavy a Rokovací poriadok. Stále ste nepovedali, čo chcete robiť s Ústavou - novelizovať, prijať novú? Na to, aby sme analyzovali, nepotrebujeme stálu komisiu, stačí sa nám zísť,“ povedala Sabolová. Aj vzhľadom na dianie na tejto schôdzi si Sabolová vie predstaviť skôr komisiu pre Rokovací poriadok, komisiu pre Ústavu vzhľadom na doposiaľ nezadefinované dôvody KDH nepodporuje, povedala Sabolová.
Katarína Tóthová (ĽS-HZDS) označila postoj opozície za politickú slepotu. „Nespomínate si na diskusie o záväznosti výsledkov referenda, tvrdé politické útoky pri diskusii o vyšetrovacích parlamentných výboroch? Treba diskutovať vtedy, ak vieme, že problém tu bol,“ povedala Tóthová. Sabolová reagovala, že spomínané problémy sa dali diskutovať na príslušných parlamentných výboroch, preto dôvod na zriadenie komisie nevidí. „Vy chcete len áno - nie. My chceme vedieť, prečo,“ reagovala Sabolová. František Mikloško (KDH) navrhol najskôr stretnutie predsedov strán, aby sa dosiahla politická vôľa. Tibor Cabaj (ĽS-HZDS) je prekvapený, že opozícia nechápe dôvod na vznik komisie. „Niektorí poslanci zrejme ešte v takýchto komisiách nepracovali, preto si to nevedia predstaviť,“ povedal Cabaj.
Daniel Lipšic (KDH) v rozprave podporil diskusiu o novelizácii rokovacieho poriadku vzhľadom na dianie na schôdzach. „Tu vieme, čo treba upravovať, pri Ústave nie,“ povedal Lipšic a dodal, že na zriadenie druhej komory parlamentu, ktoré navrhuje ĽS-HZDS, nie je politická vôľa. Na príklade nezúženia poslaneckej imunity, o ktorom hovoril aj Smer-SD, poukázal na neopodstatnenosť vzniku komisií. „Slová, slová, slová, skutky žiadne,“ povedal Lipšic. Zriadenie komisie by podľa neho znamenalo odsúvanie dôležitých problémov nabok s odôvodnením, že existuje komisia a riešenie aktuálnych problémov by sa podľa neho „zabilo“.
Tému poslaneckej imunity podľa Dušana Jarjabka (Smer-SD) Lipšic zneužíva na osobné zviditeľňovanie bez konkrétnych záverov. „Kolo, kolo, mlynské, nič viac,“ dodal Jarjabek. „Súhlaste s komisiou a jeden z prerokúvaných problémov bude imunita,“ doplnila Jarjabka Tóthová. Lipšic reagoval, že podľa skúseností z minulosti nie je priechodná dohoda na širšej, ale len na užšej novele Ústavy. „Nabudúce, keď budete hovoriť o imunite, spomeňte si na svoje hlasovanie,“ reagoval Lipšic na Jarjabka s tým, že otázka imunity je otázkou dôveryhodnosti poslaneckého zboru. Mojmír Mamojka (Smer-SD) konštatoval, že novú Ústavu nepotrebujeme, novelu však áno. „Dobre vedená profesionálna diskusia ešte nikomu neublížila,“ dodal Mamojka.
jr;pr;mt
