ŽILINA februára (SITA) - Fašiangový sprievod ulicami Žiliny a tradičné pochovávanie basy je na programe v stredu 14. februára v rámci tretieho ročníka podujatia Carneval Slovakia Žilina – Žilinský festival fašiangových masiek.
Na Hlinkovom námestí v Žiline bude tiež pravá fašiangová zábava a diskotéka, súčasťou akcie sú aj výstavy hotových masiek, detské karnevaly, súťaže, besedy, trhy ľudovo-umeleckých výrobkov a ponuka typických fašiangových pochúťok. Podľa žilinského primátora Ivana Harmana sa počas roka uskutočnia v meste aj ďalšie kultúrne podujatia, na ktoré sú zvyknutí jeho obyvatelia a návštevníci a to aj napriek tomu, že sa Žilina zmieta v ekonomických problémoch. „Určite všetky tie kultúrne podujatia, ktoré boli tradičné pre Žilinu zostanú zachované a možno ich ešte doplníme“, konštatoval.
Podľa internetovej stránky mesta Žilina uctievali fašiangové zvyky už starí Slovania. Vo Veľkomoravskej ríši v deviatom storočí sa na území dnešného Slovenska používal názov mjasopust, ktorý v stredoveku vystriedal názov nemeckého pôvodu. Mnohé fašiangové zvyky v Európe majú pôvod v antických - gréckych a rímskych slávnostiach. Fašiangy sa v mestách i na dedinách spájali s obdobím hojnosti a veselosti, mäsa a masti - v tradičnej kultúre znamenali telesnosť, hriešnosť a pozemskosť. V mestách smotánka robila bály, plesy, príslušníci cechov a študenti organizovali zábavy a hostiny, s maskami chodili po príbytkoch - preobliekli sa za ženy, napodobňovali alebo parodovali príslušníkov rôznych stavov a vrstiev obyvateľstva.
Niektoré prvky stredovekej mestskej karnevalovej tradície prenikli na vidiek, kde sa zmiešali s dávnymi obradmi na zabezpečenie prosperujúceho gazdovstva - čo najlepšej úrody, hojnosti a plodnosti. Často sa konali zabíjačky, zábavy, tancovačky i svadby. V niektorých dedinách chodili fašiangovať aj zamaskovaní za zvieratá.
lc;mt;sy;pu
