Bratislava 11. februára (TASR) - Organizáciu prepravy plynu v sústave Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), šifrovacie metódy, aplikáciu matematických metód na ochranu údajov vkladov v bankovníctve, aktuálne problémy teoretickej informatiky a ďalšie úlohy riešia v Matematickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV).
Riaditeľ ústavu, známy matematik profesor Anatolij Dvurečenskij, DrSc., zdôrazňuje, že dnešný rozvoj matematiky priamo súvisí s rozvojom iných vedných disciplín, hlavne fyziky, astronómie a techniky a naopak, matematika priamo ovplyvňuje rozvoj iných vedných odborov.
"Matematika sa dnes používa už aj v takých oblastiach, kde o nej ešte nedávno nebolo ani chýru, napríklad v medicíne, ekonómii, biológii, jazykovede či muzikológii, matematické myslenie konečne preniká aj do práva. Keď sa biológovia boria s DNA, musia siahnuť po matematike. Ochrana našich vkladov v bankách, e-banking je istená kryptografickou ochranou dát. A na to sa napríklad používa jeden výsledok o rozklade čísel dokázaný Euklidom v antickom Grécku," vysvetľuje Dvurečenskij. Dodáva, že matematika dnes pomáha spoločnosti aj v stavebníctve, v experimentálnej onkológii a ďalších sférach.
Slovenská veda prispela kvalitným matematickým výskumom aj do pokladnice svetovej matematiky, o čom svedčia početné pozvania matematikov zo SR na zahraničné univerzity a významné medzinárodné kongresy, slovenskí matematici sú spoluautormi mnohých vedeckých publikácií. O vysokej úrovni matematiky na Slovensku svedčia aj návštevy zahraničných odborníkov na slovenských matematických pracoviskách. Dokumentuje to i nedávne úspešné ukončenie doktorandského štúdia dvoch mladých odborníkov z Nemecka a Malty na Matematickom ústave SAV v Bratislave.
Dvurečenskij pripomína, že aj v minulosti viacerí vedci a odborníci v oblasti matematiky, ktorí preslávili Rakúsko-uhorskú monarchiu, pochádzali zo Slovenska. Napríklad, Ján Andrej Segner z Bratislavy (1704-1777) bol popredným odborníkom na matematiku, všeobecnú fyziku, optiku, hydrauliku, medicínu i botaniku a pôsobil ako profesor na Univerzite v Göttingene. Na nádvorí Viedenskej univerzity je busta Maximiliána Jozefa Petzvala, rodáka zo Spišskej Belej (1807-1891) - matematika, fyzika a vynálezcu. Aurel Stodola z Liptovského Mikuláša (1859-1942), ktorý pôsobil ako profesor v Zürichu, bol technikom a konštruktérom parných a plynových turbín a jeho svetoznáme výsledky stoja na matematických základoch, konštatuje Dvurečenskij.
ch som
