Minister spravodlivosti Štefan Harabin nebude jedným z nových deviatich členov Ústavného súdu.
Rozhodol o tom prezident Ivan Gašparovič, ktorý dnes oznámil svoj výber z osemnástich kandidátov. Prezident nevymenuje do ústavného súdu ani jeho bývalého sudcu Tibora Šafárika, ktorý čelil kritike za podporu kontroverzných rozhodnutí z doby vlády bývalého premiéra Vladimíra Mečiara v 90. rokoch.
V médiách sa okrem Harabina, ktorý prezidentov výber odmietol komentovať, a Šafárika, spomínal aj advokát Peter Vojčík. Toho najprv podporoval vládny Smer-SD, no neskôr mu vyčítal, že poskytoval právne služby nebankovým subjektom. Ich krach pripravil desaťtisíce ľudí spolu o miliardové úspory.
Ústavnými sudcami budú terajší sudcovia Najvyššieho súdu Ivetta Marušáková, Sergej Kohut, Peter Brňák a Milan Ľalík, bývalí sudcovia Ústavného súdu Lajos Mészáros a Ľudmila Gajdošíková, bývalá poradkyňa Ústavného súdu Marianna Mochnáčová, komerčný právnik Rudolf Tkáčik a bývalý poslanec Strany demokratickej ľavice Ladislav Orosz. Vybraných sudcov do Ústavného súdu (ÚS) SR prezident vymenuje tento piatok, v ten istý deň vymenuje predsedu i podpredsedu Ústavného súdu SR.
Prezident vyberal podľa uznesení NR SR
Pri výbere kandidátov do ÚS boli rozhodujúce príslušné uznesenia NR SR, uviedol prezident Gašparovič a dodal, že medializované informácie a vyhlásenia ho nemotivovali. Dôvody svojho výberu už ďalej nešpecifikoval. Na margo toho, že kandidatúry na post ústavnej sudkyne sa ešte pred prezidentovou selekciou vzdala Darina Ličková, Ivan Gašparovič poznamenal, že sa rozhodoval na základe platného uznesenia NR SR, na ktorom bol predpísaný počet kandidátov.
To, že sa po zostavení oficiálneho zoznamu vzdala, je jej osobné rozhodnutie, pretože ústava nemôže nikoho nútiť, aby išiel do funkcie, do ktorej nechce ísť, uviedol prezident. Na rozdiel od niektorých iných ústavných činiteľov, ktorých menuje prezident republiky, v prípade ústavných sudcov nie je potrebný súhlas na vymenovanie a teda ani súhlas na vzdanie sa kandidatúry, pripomenul Ivan Gašparovič.
Z 18 kandidátov na sudcov Ústavného súdu vybral pätnástich súčasný parlament, v ktorom majú väčšinu Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS. Ostatných troch kandidátov vybral parlament ešte počas vlády Mikuláša Dzurindu.
Medzi deviatimi novými sudcami bude iba jeden, ktorého podporovala najmä súčasná opozícia, a to bývalý poslanec SMK Mészáros. U prezidenta naopak neuspel Alexander Fuchs, ktorého nominovala Slovenská advokátska komora (SAK) a podporovala ho najmä koaličná SDKÚ-DS. "Je to jednostranne zafarbené, (ale) oceňujem, že niektoré nominácie sú viac odborné," povedal ČTK poslanec Peter Miššík z SDKÚ-DS. "Slovenská advokátska komora vyjadruje poľutovanie nad tým, že (...) uznávaný odborník na ústavné právo sa nestal sudcom Ústavného súdu," uviedol predseda SAK Štefan Detvai.
Hoci väčšina kandidátov prešla v parlamente iba s podporou koalície, za niektorých nastávajúcich sudcov hlasovala aj opozícia. Opozičné kluby napríklad podporili Tkáčika, ktorý je aj poradcom poslanca za KDH Petra Gaburu. Hlasmi koalície okrem toho prešiel aj Kohut, ktorého podporovala najmä vládna SNS. Práve o Kohutovi sa údajne uvažuje aj ako o budúcom predsedovi Ústavného súdu. Toho by mal prezident vybrať rovnako ako podpredsedu už tento piatok, kedy hlava štátu oficiálne vymenuje nových sudcov.
Vizitka Ústavného súdu
Ústavný súd SR sa skladá z trinástich sudcov, ktorých vymenúva na návrh parlamentu na dvanásť rokov prezident SR. Kandidátov na sudcov, ktorých má prezident vymenovať, navrhuje NR SR. Ponúkne mu vždy dvojnásobný počet kandidátov. Predsedu a podpredsedu súdu prezident vymenúva zo sudcov ústavného súdu.
ÚS od 22. januára pracuje v krízovom režime a vedie ho až do vymenovania nových deviatich sudcov súdu najstarší sudca Juraj Horváth. Na ÚS pracuje iba jeden senát pod vedením sudcu Ľubomíra Dobríka.
Podľa ústavy sudcovia ÚS vykonávajú túto funkciu ako svoje povolanie. Ich výkon je preto nezlučiteľný napríklad s podnikaním, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, so štátnozamestnaneckým, či pracovným pomerom, ale aj s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou. Výnimkou je správa vlastného majetku alebo vedecká, pedagogická, literárna, či umelecká činnosť.
Sudcovia ÚS majú imunitu ako poslanci NR SR. Súhlas na nich trestné stíhanie vydáva alebo na vzatie do väzby vydáva ÚS. Ak boli budúci sudcovia ÚS členmi politickej strany alebo hnutia, musia sa členstva vzdať ešte pred zložením sľubu. Dňom, keď sa nový sudca ÚS ujme funkcie, mu zanikne mandát poslanca alebo člena vlády.
S prezidentovým výberom sudcov ÚS prevažne spokojnosť
Minister spravodlivosti Štefan Harabin nevidí dôvod komentovať štátnické rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča. Uvádza sa v reakcii ministra na prezidentov výber deviatich kandidátov na ústavných sudcov, o ktorej agentúru SITA informoval hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči.
Prezident Ivan Gašparovič sa pri výbere ústavných sudcov podľa politológa Grigorija Mesežnikova snažil vyhnúť kritike. Tá by sa zrejme vzniesla na jeho adresu, keby do funkcie menoval kontroverzné postavy Štefana Harabina a Tibora Šafárika. "Tým, že ich nevymenoval za ústavných sudcov, nedôjde minimálne k negatívnym dopadom," povedal Mesežnikov. Nepochybuje o odbornosti niektorých nových sudcov. "Určité limity svojho postoja prezident predsa len preukázal, keď nevymenoval jedného z mála nominantov opozičných strán - vymenoval Mészároša, ale nevymenoval Fuchsa," dodal Mesežnikov.
Podľa politológa Miroslava Kusého, je to relatívne ten lepší výber. "Keby vybral za sudcov Harabina a Šafárika, bola by to provokácia," dodal.
Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR a poslanec Smeru-SD Mojmír Mamojka považuje dnes vymenovaných sudcov Ústavného súdu SR za dobrý výber prezidenta Ivana Gašparoviča. "Myslím, že pán prezident rozhodol veľmi zrelo a rozumne. Globálne tie mená vnímam výrazne pozitívne, či už z hľadiska odborného alebo praxe. Myslím, že to je dobrý výber," uviedol Mamojka pre TASR.
Za dôležité Mamojka považuje, že ÚS SR bude konečne plne funkčný a skončí sa prechodný stav v dôsledku personálnych obmedzení.
Smer-SD je s menami nových ústavných sudcov spokojný, Slovenská národná strana (SNS) vyslovuje s menami nových sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR, ktoré vybral a dnes oznámil prezident SR Ivan Gašparovič, relatívnu spokojnosť, ĽS-HZDS výber nekomentuje.
"Sme relatívne spokojní s tým, že z kandidátov, ktorých sme podporovali, si osvojil prezident aspoň Sergeja Kohuta, na druhej strane sme očakávali, že vzhľadom na skúsenosti s prácou na ÚS by mohol prejsť aj Tibor Šafárik," povedal pre agentúru SITA predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj s tým, že v prípade Šafárika možno zohrala úlohu negatívna medializácia z minulosti. "Žiaľ, Šafárik nedostal možnosť obhájiť sa pred médiami. Je to výstraha pre budúcnosť, aby sa zabezpečila rovnosť šancí a nijaká skupinka nemohla rozohrať svoje hry," dodal Rafaj.
Rozhodnutie, koho vyberie za sudcu ústavného súdu bolo plne v kompetencii prezidenta, konštatoval pre agentúru SITA podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni. Dnešné rozhodnutie Gašparoviča nechcel preto viac komentovať. Na druhej strane zdôraznil, že Harabin je dobrý šéf rezortu a on osobne je rád, že zostane na ministerskom poste.
Mená vybraných sudcov sú podľa poslankyne Smeru-SD Jany Laššákovej v právnej teórii i praxi známe a niektorí už dokonca na ÚS pôsobili. "Prezidentov výber je veľmi dobrý, budú to kvalitní sudcovia. Všetko sú to odborníci, ÚS začne fungovať ako má," povedala pre SITA Laššáková.
Gašparovičovo rozhodnutie ocenila aj Katarína Tóthová z vládnej ĽS-HZDS. "Sú to ľudia, ktorým je blízke ústavné právo. S výberom som absolútne spokojná," povedal ČTK Tóthová.
Poslanec za KDH a bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic tvrdí, že prezident dnes urobil najdôležitejšie rozhodnutie počas svojho funkčného obdobia. Podľa Lipšica hlava štátu sa zhostila výberu sudcov Ústavného súdu SR štátnicky. Väčšinu z nových sudcov považuje Lipšic za kvalitných odborníkov na ústavné právo, ktorí zabezpečia kontinuitu na ústavnom súde. Lipšic povedal, že "prezident dal prednosť odbornosti pred politikou," keď z navrhnutých kandidátov nevybral ministra spravodlivosti Štefana Harabina. "Je to sklamanie pre všeobecné súdnictvo, ale dobrá správa pre ústavný súd," dodal Lipšic.
Z 18 kandidátov vybral prezident Gašparovič tých, pri ktorých v prvom rade bral do úvahy ich odbornosť. Vybral to lepšie, ale mohlo to byť ešte lepšie, ak by prešlo viac kandidátov súčasnej opozície, dodal poslanec SDKÚ-DS Peter Miššík.
Predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos si myslí, že výber sudcov je v kompetencii prezidenta. "Je to rozhodnutie prezidenta. Myslím si, že je to slušný a správny výber," dodal. To, že prezident si nevybral ministra spravodlivosti Štefana Harabina a advokáta Tibora Šafárika, nechcel komentovať.
Vizitky deviatich nových sudcov ústavného súdu, ktorých vybral prezident Ivan Gašparovič:
Peter Brňák - narodil sa 11. februára 1959; sudca Najvyššieho súdu a člen Súdnej rady, exposlanec HZDS z rokov 1994-2002; v decembri 1999 hlasoval za vylúčenie poslanca Františka Gauliedera z parlamentu; podľa Ústavného súdu tým parlament porušil ústavné práva poslanca. Za kandidáta na ústavného sudcu ho navrhol predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar.
Ľudmila Gajdošíková - narodila sa 17. októbra 1953; do 22. januára 2007 bola ústavná sudkyňa. V rokoch 1990-1992 bola námestníčkou slovenského ministerstva práce za Stranu demokratickej ľavice, v roku 1994 štátnou tajomníčkou. SDĽ zastupovala v rokoch 1990-1992 aj vo Federálnom zhromaždení. Vo svojich publikáciách sa venuje najmä sociálnej oblasti. Vo voľbe za kandidátku ju podporoval najmä vládny Smer-SD.
Sergej Kohut - narodený 22. marca 1940; sudca Najvyššieho súdu, kandidoval proti súčasnému ministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi na predsedu súdu v roku 2002, Ústavný súd uznal jeho výhrady k voľbe. V minulosti bol predsedom Správneho kolégia Najvyššieho súdu. Za kandidáta ho presadzovala koaličná Slovenská národná strana, v parlamente však za neho hlasovala aj časť opozície. Podľa neoficiálnych informácií je horúcim kandidátom na predsedu Ústavného súdu.
Milan Ľalík - narodil sa 11. septembra 1953; sudca Najvyššieho súdu; člen Súdnej rady. V súčasnosti je na stáži na ministerstve spravodlivosti, kde je šéfom sekcie civilného práva. Blízko spolupracuje s ministrom Štefanom Harabinom. Za kandidáta ho navrhla Slovenská únia nezávislého súdnictva, podporovala ho vládna SNS.
Ivetta Marušáková - sudkyňa Najvyššieho súdu; ĽS-HZDS o nej uvažovala ako o prípadnej ministerke spravodlivosti. Za kandidátku bola zvolená ešte za vlády Mikuláša Dzurindu.
Lajos Mészáros - narodil sa 3. apríla 1955; ústavný sudca do 22. januára 2007. V rokoch 1998-2002 poslanec za teraz opozičnú Stranu maďarskej koalície, v roku 1992 bol federálnym poslancom. Publikoval články najmä v oblasti občianskeho a obchodného práva.
Marianna Mochnáčová - narodená 29. novembra 1959; advokátka, dlhoročná poradkyňa Ústavného súdu; vedúca sekretariátu predsedu Ústavnému súdu z obdobia, keď bol na jeho čele Milan Čič, ktorý v súčasnosti vedie prezidentskú kanceláriu. Vo voľbe za kandidátku ju presadzoval najmä vládny Smer-SD.
Ladislav Orosz - narodený 15. apríla 1959; poradca Ústavného súdu a vysokoškolský učiteľ, v rokoch 1998-2002 poslanec Strany demokratickej ľavice, bývalý predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu. Vo voľbe ho podporoval najmä Smer-SD.
Rudolf Tkáčik - 14. decembra 1953; advokát, komerčný právnik. V rokoch 1990 až 1992 riadil na Úrade vlády legislatívny odbor. Venuje sa najmä obchodnému a občianskemu právu. Publikoval napríklad o konkurznom práve. Za kandidáta na ústavného sudcu ho navrhol generálny prokurátor Dobroslav Trnka, v parlamente ho podporili koaliční i opoziční poslanci.
aktualizované 18:38
Autor: zh
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
