Vysokoškoláci za externé štúdium zaplatia

Vysokoškoláci budú za externé štúdium platiť, na vysokých školách (VŠ) bude môcť študovať najviac 50 percent externistov a o vzniku verejných škôl už nebude rozhodovať parlament, ale vláda. Očakávané zmeny, ktoré by mala priniesť novela vysokoškolského zákona, dnes novinárom predstavil minister školstva Ján Mikolaj. Mikolajove návrhy podľa jeho predchodcu a opozičného poslanca Martina Fronca ohrozia súkromné VŠ a znevýhodnia externých študentov.

O spoplatnení študijného programu rozhodne dekan

"Okrem dennej formy štúdia všetky ostatné formy štúdia môžu byť spoplatnené. Z toho vyplýva, že aj externá forma štúdia môže byť spoplatnená," predstavil Mikolaj jednu zo zmien.

Samotný dekan vysokej školy rozhodne, ktorý študijný program spoplatní. Podľa toho novela upraví aj financovanie.

Oficiálnym spoplatnením štúdia chce minister zabrániť niekoľkoročnej praxi, keď školy vyberali peniaze prostredníctvom sprostredkovateľských organizácií, hoci štúdium by malo byť podľa zákona bezplatné. Ak začne škola od študentov vyberať školné, nebude už na externistov dostávať štátnu dotáciu. V súčasnosti je to asi 30 percent z priemerných ročných nákladov na jedného študenta, ktoré sú na úrovni asi 90.000 korún.

Na financovanie škôl bude mať dopad aj zavedenie povinného centrálneho registra študentov, zamestnancov a garantov. Podľa údajov ministerstva totiž študuje na dvoch alebo troch vysokých školách súčasne viac ako štyritisíc študentov. Na každého z nich tak štát vynakladá dva až trikrát viac peňazí. Rezort uvažuje, že by udeľoval dotácie už nie podľa počtu študentov prvých ročníkov, ale podľa počtu absolventov.

Počet diaľkových študentov sa obmedzí

Školy zároveň nebudú môcť mať viac ako 50 percent diaľkových študentov, čo by podľa Mikolaja malo prispieť k zvýšeniu kvality externého štúdia.

"Kvalita externého štúdia je veľmi zlá," poznamenal minister. V súčasnosti je prevaha externistov nielen na takmer všetkých desiatich súkromných, troch štátnych, ale aj niektorých verejných VŠ. Ide o ružomberskú Katolícku univerzitu a komárňanskú Univerzitu J.Selyeho a donedávna k nim patrila aj jedna z najväčších slovenských vysokých škôl banskobystrická Univerzita Mateja Bela. Celkovo študuje diaľkovo v tomto akademickom roku približne 76.000 z asi 200.000 slovenských vysokoškolákov.

Za úvery budú školy ručiť majetkom

Verejné vysoké školy si budú môcť brať úvery. S požičaním peňazí bude musieť súhlasiť správna rada školy. Ako povedal šéf rezortu školstva, s ministrom financií sa predbežne dohodol na tom, že úvery škôl by sa nezapočítavali do verejného dlhu štátu. "Chceme, aby za tieto úvery boli zodpovedné samotné školy. Budú musieť ručiť svojim majetkom." Podľa Mikolaja ak by si neplnili svoje záväzky, tak by museli čeliť exekúciám ako ostatné subjekty, ktoré si zobrali úvery.

Posilnením právomocí vlády pri zriaďovaní verejných vysokých škôl by sa podľa Mikolaja mali vyrovnať podmienky pre verejné VŠ, pretože tie na rozdiel od súkromných museli na vznik získať súhlas parlamentu.

Navrhnuté zmeny v predchádzajúcich dňoch kritizoval exminister školstva Fronc. Ten sa v predchádzajúcom volebnom období snažil zabrániť nelegálnemu vyberaniu hotovosti od externistov spoplatnením oboch foriem štúdia. Poslanci to však opakovane odmietli.

Návrh na spoplatnenie vysokoškolského štúdia už predstavilo aj české ministerstvo školstva. Študenti by mohli platiť 20.000 až 40.000 českých korún ročne, bez ohľadu na to, či ide o interných alebo externých študentov. Na všetkých českých verejných vysokých škôl totiž podľa Ústavu pre informácie vo vzdelaní počet diaľkových študentov neprevyšuje denných. Česká ministerka školstva Dana Kuchtová však napriek pripravenej koncepcii opakovane povedala, že vyberanie školného nebude v najbližších rokoch presadzovať.

Podnikatelia môžu ponúknuť štipendium

Navrhovaná novela zákona o vysokých školách chce tiež prepojiť vysokoškolské štúdium s praxou. Snaží sa vytvoriť pre podnikateľov, ktorí sa rozhodnú získať si študenta ešte počas štúdia napríklad rôznymi štipendiami, zvýhodnené podmienky. "Rokujeme s ministerstvom financií o presnej legislatívnej úprave takýchto úľav pre podnikateľov," dodal minister. Úľavy by však mali dostať aj podnikatelia, ktorí sa rozhodnú investovať do vedy a výskumu. "Zatiaľ máme návrh do výšky dvoch percent výpočtu dane. Ale do daňového zákona sa tým zasahovať nebude," povedal Mikolaj.

Novela definuje, čo je denné štúdium

Denná forma štúdia je najmenej 18-hodinový týždenný priamy kontakt učiteľa a študenta. Všetky ostatné formy bude považovať za externé alebo iné formy štúdia. Po novom sa rozčlenia aj vysoké školy na "univerzitné vysoké školy a ostatné vysoké školy", pričom ich presné kritériá rozlíšenia stanoví vyhláška. Týmto zo súčasného zákona vypadne pojem "výskumná univerzita".

Podľa slov ministra je jediným dôvodom fakt, že rezort im nevedel stanoviť presné kritériá. V rámci podpory vedy a výskumu však chce ministerstvo zmeniť kritériá dotácií. Jednotlivé vysoké školy dostanú normatív na jedného študenta a ten sa výberom školy sám rozhodne, ktorej vysokej škole "odovzdá" svoju štátnu dotáciu. "Chceme zmeniť pomer tak, aby bolo 70 percent vyčlenených na pedagogiku a 30 percent na vedu a výskum. Čiže o tom, ktorá vysoká škola bude a ako bude vedecká, rozhodnú samé," vysvetlil minister.

Zmeny v rozdelení štipendií

Po novom sa budú rozdeľovať aj motivačné štipendiá - vysoká škola bude individuálne rozhodovať o ich výške. Aj minister školstva pokladá tento spôsob za spravodlivejší, doteraz sa totiž stávalo, že niektorá fakulta jednej vysokej školy vyplácala štipendiá do prospechu 1,2, iná aj do prospechu 1,6 a študenti protestovali. Ani on nevidí dôvod, prečo by mala vzniknúť skupinka "vyvolených študentov", ako sa obáva exminister školstva Martin Fronc. "Prenášaním kompetencií na vysoké školy vytvárame priestor pre vysoké školy, aby sa správali zodpovedne. Dovolím si povedať, že upodozrievať hneď na začiatku vysoké školy, že budú zneužívať svoju kompetenciu, si myslím, že je názor zlý, pretože my tvoríme kompetenciu s cieľom pomôcť," argumentoval Mikolaj.

Súčasťou pripravovanej novely však je aj vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru, ktorý rieši kompatibilnosť nášho a európskeho vzdelávacieho systému. "Pobočky zahraničných škôl môžu vyučovať na Slovensku, preto sme povinní uznať ich akreditáciu, avšak ministerstvo si vyhradzuje právo overiť si poslané podklady," spresnil Mikolaj.

Autor: mv