BRATISLAVA 14. februára (SITA) - Prípravu súhrnnej správy o stave spoločnosti, ktorej 11. vydanie sa v týchto dňoch dostáva k čitateľom, poznačili parlamentné voľby a výmena moci na Slovensku. "Autorom bolo pomerne ťažko odhadnúť, čo sa vlastne v minulom roku stalo a kam sa bude Slovensko uberať," povedal čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky Martin Bútora. Viacerí z nich podľa jeho slov v súhrne svojich kapitol konštatujú "niečo, čo by sa dalo nazvať pojmom zneistenie," a to vo vnútornej politike, zahraničnej politike a do istej miery aj v ekonomike. Zneistenie sa prejavuje v silnejúcom vplyve štátu, ale i pochybnostiach o tom, či a ako nová vládna koalícia ohrozí veľmi krehký konsenzus deľby moci. Rovnako je zneistenie cítiť aj v radoch mimovládnych organizácií.
Po nástupe novej moci sa tiež ukazuje trend škatuľkovania politických oponentov a určité "nastavenie na spoločenský revanš." Podľa Grigorija Mesežnikova dochádza k "recyklácii starých kádrov," keď sa dostávajú k slovu ľudia, ktorí ukončili svoje pôsobenie vo verejných funkciách v roku 1999, v niektorých prípadoch aj v roku 1989. Mesežnikov dáva do pozornosti aj zmenu atmosféry v spoločnosti, v najvypuklejšej podobe sa to prejavilo v slovensko-maďarských vzťahoch. "Toho sme boli svedkami vo výrokoch politikov ako aj v istých posunoch vo verejnej mienke," povedal Mesežnikov s tým, že situácia sa našťastie na jeseň upokojila. "Žijeme stále v podmienkach istého rizika recidívy, keďže etnický faktor je silným spojivom vládnej koalície," dodal.
Sociologička Oľga Gyárfášová prezentovala vývoj vo verejnej mienke v prelomovom roku 2006, kde sa ukazujú dve tendencie. Na jednej strane je to pokračovanie toho, čo bolo v predchádzajúcich rokoch, vidíme však aj veľmi zásadné zmeny. "Zmenu predstavovali predovšetkým tie reakcie vo verejnosti, ktoré reflektovali zmenu vo vládnej koalícii. Bol to nárast dôveryhodnosti vlády a parlamentu, ktorý nastal bezprostredne po výmene vládnej koalície a v priebehu jesenných mesiacov sa ešte posilnil," uviedla. Vo verejnosti tiež podľa nej zavládli očakávania, ktoré sa týkali najmä vývoja zamestnanosti, zdravotníctva, životnej úrovne. "Latka očakávaní občanov je nastavená pomerne vysoko, oveľa vyššie ako po voľbách v roku 2002," zdôraznila. Vyvoláva to istú otázku, ako vláda s týmto kapitálom dôvery a popularity naloží a ako zvládne manažment predvolebných sľubov.
V oblasti zahraničnej politiky nová vláda podceňuje jej politický rozmer, uviedol politológ Alexander Duleba. Kľúčový zahraničnopolitický záujem Slovenska je v silných inštitúciách a silných pravidlách v Európe. "To, čo vidíme teraz, je zahraničná politika 19. storočia, keď existuje predstava, že v bilaterálnych vzťahoch dokážeme niečo riešiť," povedal. Ak nevidíme aktivity vlády smerom k našim kľúčovým spojencom, ak vláda neprichádza s návrhmi spoločných politík EÚ a NATO, tak jednoducho prioritná agenda našej zahraničnej politiky je ignorovaná. "Slovensko na začiatku 21. storočia potrebuje kvalitatívne inú zahraničnú politiku než momentálne vidíme," dodal.
Kontroverzné prvky a nečitateľnosť boli typické pre rok 2006 v ekonomickej oblasti. "V uplynulých rokoch sme už boli ako ekonomickí analytici zvyknutí na to, že sme relatívne dobre chápali čo príde a na akom princípe to stojí," povedal ekonóm Karol Morvay. Dnes podľa neho niekedy ani deň či dva dni dopredu nie je jasné, ako bude konečná verzia určitého ekonomického nástroja vyzerať a čo od neho možno očakávať. Jasným príkladom kontroverzie je podľa Morvaya snaha spojiť budovanie sociálneho štátu s poklesom verejných výdavkov. "Vo svete som ešte nenašiel príklad ako to zmiešať," podotkol.
Publikácia Slovensko 2006 - Súhrnná správa o stave spoločnosti je rozdelená do štyroch tematických častí - Vnútorná politika, Zahraničná politika, Ekonomika a Spoločnosť. Na jej príprave sa podieľalo 55 autorov a editorov.
