Bratislava 14. februára (ČTK) - Konfederácia odborových zväzov (KOZ) nechce, aby ministerstvo práce opäť umožnilo zamestnávať ľudí na dohodu o pracovnej činnosti. Novinárom to dnes povedal viceprezident KOZ Vladimír Mojš.
Odborárom sa nepáči, že pri dohode by mali zamestnanci len obmedzenú ochranu zo Zákonníka práce. Zrušenie dohôd o pracovnej činnosti presadil ešte bývalý minister práce Ľudovít Kaník. Do Zákonníka práce ho plánuje znovu zaviesť ministerstvo pod vedením Viery Tomanovej (Smer-SD).
"Nebudeme súhlasiť s inštitútom dohody o pracovnej činnosti. Nie je tam totiž ani minimálna ochrana zamestnancov," povedal dnes novinárom Mojš. KOZ zastupuje asi 460.000 ľudí v 38 odborových profesných zväzoch.
Či sa odborárom podarí zamedziť znovuzavedeniu dohôd o pracovnej činnosti, zatiaľ nie je isté. Hoci odborári sa od nástupu novej vlády na čele s ľavicovým Smerom-SD tešia väčšiemu vplyvu, znovuzavedenie dohôd si vláda stanovila do svojho programového vyhlásenia.
Zamestnávatelia mohli dávať ľuďom prácu na dohodu do roku 2003. Pri takejto forme zamestnania sa platili iba minimálne odvody, čo zamestnávateľom znižovalo náklady. Dohodu využívali na privyrábanie napríklad študenti či dôchodcovia, ktorí tak mohli odpracovať maximálne 20 hodín týždenne. Mojš však ČTK povedal, že zamestnávatelia to často využívali len preto, že nemuseli platiť odvody, čím podľa neho oberali zamestnancov o sociálne istoty.
Obnovenie inštitútu dohody o vykonaní práci navyše podľa Mojša nie je potrebné, keďže aj podľa teraz platných zákonov možno ľudí riadne zamestnať napríklad na kratší pracovný čas. Pri tejto možnosti však treba zo mzdy odviesť všetky odvody.
V súčasnosti je možné sa zamestnať okrem riadneho pracovného pomeru aj na základe dohody o vykonaní práce. Ministerstvo v tomto prípade počíta so zvýšením maximálneho počtu hodín ročne na 350 zo súčasných 300.
Odborárom sa naopak v pripravovanom Zákonníku práce páči ustanovenie, ktoré by malo podnikateľom zabrániť, aby nemohli zamestnávať živnostníkov na práce, ktoré môžu vykonávať zamestnanci. Pre zamestnanca i zamestnávateľa je často finančne výhodnejšie, ak medzi sebou nepodpíšu riadnu pracovnú zmluvu, ale iba uzavrú kontrakt na základe živnosti. Živnostníci však podľa odborárov pri tom prichádzajú o sociálne istoty, keďže sa na nich nevzťahujú výhody, ktoré by mali z riadneho zamestnaneckého vzťahu.
Pripravované zmeny v Zákonníku práce na rozdiel od odborov kritizovali zamestnávatelia či niektorí predstavitelia opozície. Nový zákon podľa nich nebude motivovať zamestnávateľov prijímať ľudí, môže ohroziť niektoré podniky a prispieť k vyššej nezamestnanosti.
Navrhovanými zmenami sa bude ešte zaoberať vláda a po nej aj parlament. Niektoré návrhy ministerstva kritizovala aj najmenšia koaličná strana ĽS-HZDS.
kbp fil
