Firmy, ktoré budú podporovať vysoké školy a Slovenskú akadémiu vied (SAV), by v budúcnosti mohli mať dvojpercentnú daňovú úľavu. Takúto formu štátnej podpory pripustil po dnešnom rokovaní so zástupcami SAV premiér Robert Fico. Kritici zmeny, ktorú sa v prípade univerzít snaží presadiť ministerstvo školstva, však tvrdia, že sa tým ešte viac naruší prehľadný systém devätnásť percentnej rovnej dane. Ficov kabinet už presadil nižšiu daň na lieky.
"Myslím, že je to konkrétny návrh, ako pomôcť vzdelaniu a vede. Je o tom treba hovoriť s ministrom financií a v diskusii s ministrom školstva a ďalšími ľuďmi sa o tomto námete môžeme ako o veľmi serióznom baviť," povedal novinárom predseda vlády.
Slovensko bude podľa Fica musieť zvýšiť výdavky na výskum, ak bude chcieť uspieť v konkurencii s inými štátmi. Z ktorých rezortov a ministerstiev by sa v budúcnosti mali presunúť financie na vedu, zatiaľ nespresnil. "Všetci sa spoliehame na to, že kombinácia dobrého hospodárskeho rastu s veľkými škrtmi vo vládnej spotrebe umožnia, aby sme podobné inštitúcie (SAV) podporovali viac," povedal premiér.
Väčšiu finančnú podporu zo strany štátu by privítal aj predseda SAV Štefan Luby. Akadémia bude podľa neho potrebovať prostriedky na spolufinancovanie projektov v takzvanom siedmom rámcovom programe. Ide o mnohomiliardové zdroje EÚ, o ktoré sa v súťaži budú uchádzať vedecké tímy z celej Európy.
Tento rok by mal podľa odhadov klesnúť podiel výdavkov na vedu a výskum pod úroveň 0,5 percenta HDP. Stane sa tak napriek tomu, že Slovensko sa v minulosti zaviazalo postupne zvyšovať zdroje na vedu. Celkovo by tento rok z verejných zdrojov malo ísť na vedu viac než sedem miliárd korún, ďalších niekoľko miliárd by mali do výskumu investovať súkromné spoločnosti.
Dvojpercentnú úľavu pre podnikateľov, ktorí budú investovať do vysokého školstva, navrhol minister školstva Ján Mikolaj. Chcel by tak motivovať firmy, aby vo väčšej miere spolupracovali s univerzitami, napríklad pri výskume. Podiel privátnych investícií do vysokého školstva totiž dlhodobo nedosahuje úroveň vyspelejších krajín. Celkovo by pri tom vysoké školy mali tento rok hospodáriť asi s 12 miliardami korún, teda necelými 0,7 percentami HDP, hoci priemer EÚ je asi 1,1 percenta HDP.
Kubiš sa nechystá odstúpiť po sporoch o jeho výrokoch o Kosove
Minister zahraničných vecí Ján Kubiš nevidí dôvod na svoje odstúpenie, ku ktorému ho v posledných dňoch vyzvali lídri viacerých opozičných strán. Zástupcovia opozície Kubišovi vyčítali výroky o údajne zmanipulovanom referende v Srbsku a budúcom postavení Kosova.
"Určite sa nechystám odstúpiť," vyhlásil dnes pred novinármi Kubiš, ktorého do vlády nominovala najsilnejšia koaličná strana Smer-SD Roberta Fica. Dodal, že má plnú podporu premiéra.
Názor, že Kubiš by mal odstúpiť, vyjadril už predseda KDH Pavol Hrušovský aj šéf SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda či podpredseda SMK Pál Csáky. Kubišovo odvolanie v parlamente však zatiaľ nechcú navrhovať, keďže by na to nemali dosť hlasov.
Minister podľa niektorých slovenských médií minulý týždeň pred poslancami parlamentného európskeho výboru vraj povedal, že minuloročné referendum v Srbsku o novej ústave bolo zmanipulované. Odvolával sa pritom vraj na svojho srbského kolegu Vuka Draškoviča, ktorý mu to údajne priznal medzi štyrmi očami.
Opoziční lídri tvrdia, že Kubiš rozširovaním takýchto informácií urobil hrubú diplomatickú chybu a spôsobil medzinárodný škandál. Kubiš však už skôr tvrdil, že jeho výroky boli zveličené a prekrútené. Niektorým opozičným lídrom sa nepáčil ani Kubišov názor, že samostatnosť Kosova je už asi nezvratná. Najväčšia opozičná strana SDKÚ-DS aj kresťanskí demokrati (KDH) totiž odmietajú nezávislosť Kosova bez súhlasu Belehradu. SDKÚ-DS navrhla v parlamente aj uznesenie, ktoré by vládu zaviazalo odmietať samostatnosť provincie, ak s tým Srbsko nebude súhlasiť.
Túto iniciatívu Kubiš dnes odmietol. "Je to určité škodlivé a to je jedna z vecí, ktorú vyčítam SDKÚ-DS," povedal minister. Doplnil, že je pripravený na túto tému s opozíciou diskutovať. Proti samostatnosti Kosova bez súhlasu Srbska vystúpili okrem SDKÚ-DS a KDH aj všetky tri strany vládnej koalície, podobný názor majú aj premiér Fico či prezident Ivan Gašparovič.
Kosovo je formálne časťou Srbska, ale od roku 1999 je pod správou OSN. Zatiaľ čo albánska väčšina sa usiluje o nezávislosť, Belehrad by súhlasil iba so širšou autonómiou. Plán splnomocnenca OSN Marttiho Ahtisaariho síce neobsahuje výraz nezávislosť, ale pozorovatelia ho vykladajú ako otvorenie cesty k obmedzenej zvrchovanosti pod ohľadom Európskej únie. Konečné slovo bude mať Bezpečnostná rada OSN.
