Bratislava 15. februára (TASR) - Prednáška o Trianone spojená s diskusiou sa uskutočnila v rámci cyklu podujatí Vyšehradského salóna v Kultúrnom inštitúte Maďarskej republiky v spolupráci s Českým centrom na Slovensku. Českí, slovenskí a maďarskí historici diskutovali najmä o tom, či sme schopní v 21. storočí bez emócií vytvoriť pre každého prijateľný obraz o mierových zmluvách po prvej svetovej vojne.
Podľa docenta Rudolfa Chmela hungarológa pôsobiaceho v súčasnosti na Karlovej univerzite u nás trianonská mierová zmluva nemá taký národnostný podtext ako v Maďarsku, kde táto téma ožívala v literatúre najmä v šesťdesiatych rokoch a bola často pociťovaná ako krivda. Na margo toho povedal slovenský historik Dušan Kováč: "Nepoznám spravodlivú mierovú zmluvu, nepoznám spravodlivé hranice a bolo veľkou ilúziou, že po traumách prvej svetovej vojny vzniknú spravodlivé hranice a ihneď nová usporiadaná spoločnosť."
Medzi prednášajúcimi boli český historik Robert Pejša, slovenský historik Dušan Kováč a Ignác Romsics, ktorý patrí medzi najuznávanejších maďarských historikov súčasnosti. Na Slovensku je známy knihou Trianonská mierová zmluva, ktorá okrem iného prináša aj stanoviská a rozhodnutia mierovej konferencie, argumenty i protiargumenty maďarskej mierovej delegácie pod vedením Alberta Apponyiho a napokon ako sa dospelo k samotnej mierovej zmluve a jej realizácii.
Trianonská mierová zmluva riešila hranice maďarského štátu, ktorý nahradil Uhorsko po prvej svetovej vojne. Bola podpísaná 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku. Hlavnými účastníkmi konferencie boli víťazné mocnosti, ich spojenci a krajiny, ktoré vojnu prehrali. Ako dôsledok Trianonskej zmluvy v Maďarsku zostalo sedem miliónov z takmer 21 miliónov obyvateľov Uhorska. Až 72 percent územia Uhorska pripadlo spojeneckým krajinách a Maďarsko stratilo prístup k moru, ktoré malo prostredníctvom Chorvátska.
