Novou predsedníčkou Ústavného súdu sa stala bývalá sudkyňa Najvyššieho súdu Ivetta Macejková. Podpredsednícky post obsadí ďalší sudca Najvyššieho súdu Milan Ľalík.
Rozhodol dnes o tom prezident Ivan Gašparovič, ktorý okrem Macejkovej a Ľalíka vymenoval ďalších sedem nových ústavných sudcov. Sú to Peter Brňák, Ľudmila Gajdošíková, Sergej Kohut, Lajos Mészáros, Marianna Mochnáčová, Ladislav Orosz a Rudolf Tkáčik.
Macejkovú zvolil parlament za kandidátku na ústavnú sudkyňu ešte v minulom volebnom období pod jej bývalým menom Marušáková. Teraz vládne ĽS-HZDS o nej po vlaňajších voľbách uvažovalo ako o prípadnej ministerke spravodlivosti. Macejková bola prvou ženou, ktorá sa stala trestnou sudkyňou na Najvyššom súde.
Na vymenovaní ústavných sudcov bol prítomný aj premiér Robert Fico.
Najmladšími z deväťčlennej skupiny ústavných sudcov sú M. Mochnáčová a L. Orosz, ktorí majú po 47 rokov. Najstarším je S. Kohut, ktorý v marci oslávi 67. narodeniny. Z pozície sudcov Najvyššieho súdu SR prejdú na posty ústavných sudcov P. Brňák, S. Kohút, M. Ľalík a I. Macejková.
Ústavný súd bude po takmer troch rokoch znovu pracovať v kompletnom 13-člennom zložení. Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou či o sťažnostiach občanov proti porušeniu ich práv. V nekompletnom zložení pracoval od mája roku 2004, od minulého mesiaca mal 13-členný súd iba štyroch sudcov. Súd aj preto nerozhodol napríklad v citlivej otázke interrupcii, či o ústavnosti zákona o preukazovaní pôvodu majetku.
Macejková: Ústavný súd musí rozhodovať rýchlo a spravodlivo
Prioritou prvých krokov novej predsedníčky Ústavného súdu SR (ÚS) Ivetty Macejkovej bude oboznámiť sa priamo v Košiciach s rozsahom i obsahom agendy, ktorá sa tam nachádza, vytvoriť rozvrh práce v rámci pléna, ktoré doteraz nefungovalo a zriadiť v rámci pléna senáty, rozdeliť prácu a začať pracovať. Pre médiá to povedala krátko po dnešnom vymenovaní prezidentom SR Ivanom Gašparovičom.
"Prioritne budem venovať pozornosť starým veciam, v ktorých sa pre nefunkčnosť ÚS nekonalo, lebo niektoré sú ešte z roku 2004," povedala Macejková s tým, že medzi tieto priority patrí zákon o interrupciách či zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ale aj žiadosti Generálneho prokurátora o súhlas s trestným stíhaním sudcov alebo žiadosť skupiny občanov o vyhlásenie referenda o euroústave.
Macejková chce podľa vlastných slov dbať o zrýchlenie práce ÚS. Dostať činnosť ÚS po krízovom režime späť do ažurity chce Macejková čo najskôr. "Ťažko povedať, či to bude v máji alebo júni, Ústavný súd musí mať kredit, že sa tam pracuje zákonne, rýchlo a spravodlivo," povedala Macejková.
Macejková sa o svojom vymenovaní za predsedníčku ÚS dozvedela neoficiálne vo štvrtok, prezidentov výber ju prekvapil. Menovanie za predsedníčku ÚS považuje za vrchol kariéry.
Gašparovič apeluje na ústavných sudcov, aby rešpektovali ústavu
"Ide o to, aby štátne orgány rešpektovali ústavu pri uvádzaní do života, mám na mysli aj súdy, predovšetkým súdy," uviedol dnes prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič v príhovore k novovymenovaným sudcom Ústavného súdu (ÚS) Slovenskej republiky. Okrem sociálnej a ekonomickej stability je pre Slovensko kľúčovým aj stabilné právne prostredie, pripomenul prezident a dodal, že potrebujeme vyvážený právny poriadok zlučiteľný s právom Európskej únie. S tým súvisí aj uplatňovanie princípov právneho štátu, právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Gašparovič ďalej zdôraznil, že nikto nesmie byť nad zákonom a v prípade sudcov ani nad ústavou.
Sudcovia pri preberaní menovacieho dekrétu sľúbili, že budú chrániť neporušiteľnosť práv človeka a občana, chrániť princípy právneho štátu, riadiť sa ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené zákonom stanoveným spôsobom.
Stručne o ústavných sudcoch
Predsedníčka Ústavného súdu JUDr. Ivetta Macejková sa narodila 22. januára 1958 v Bratislave. Vysokoškolské štúdium ukončila v roku 1981 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 1982 získala diplom doktor práv. Po skončení vysokoškolského štúdia pracovala ako podniková právnička v Pozemných stavbách Bratislava. V justičných službách pracuje od roku 1992, a to na Krajskom súde v Bratislave, na Okresnom súde Bratislava – vidiek, kde zastávala aj funkciu podpredsedníčky a predsedníčky súdu. Od roku 1997 pôsobí na Krajskom súde v Bratislave, v rokoch 1997 – 1999 ako predsedníčka súdu. V súčasnosti pôsobí ako sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Podpredseda Ústavného súdu JUDr. Milan Ľalík sa narodil 11. septembra 1953 vo Zvolene. V roku 1977 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po skončení štúdia pracoval najprv ako súdny čakateľ a neskôr ako sudca Okresného súdu v Martine a v Banskej Bystrici. Od roku 1979 pôsobil na krajskom súde ako sudca, potom ako predseda senátu a nakoniec ako zovšeobecňovateľ. Od roku 1992 pôsobí na Najvyššom súde Slovenskej republiky, t.č. je na stáži na ministerstve spravodlivosti vo funkcii generálneho riaditeľa sekcie civilného práva. Počas výkonu funkcie sudcu na Najvyššom súde Slovenskej republiky bol členom prvej Sudcovskej rady a v roku 2002 bol zvolený do prvej Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorej členom je aj v súčasnosti.aktualizované 12:35
Autor: zh
