Košice 16. februára (TASR) - Podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič v súčasnosti nevidí dôvod vyjadrovať sa k obnovenému vyšetrovaniu údajných nezákonných sterilizácií troch rómskych žien, ktoré po náleze Ústavného súdu (ÚS) SR nariadila Krajská prokuratúra v Košiciach.
"Samozrejme, musím nechať konať orgány, ktoré sú v tom kompetentné, či už je to prokuratúra a súd a potom môžem do toho vstúpiť istou konštatačnou správou," uviedol dnes Čaplovič pre TASR počas pracovnej návštevy v Košiciach. Zároveň zopakoval, že treba vidieť celé rozhodnutie Ústavného súdu v tejto veci. "V troch konkrétnych prípadoch rozhodol tak, ako rozhodol, ale v ostatných veciach konštatoval, že na Slovensku nedochádzalo k systémovému porušeniu ľudských práv v tejto oblasti vo vzťahu k národnostným menšinám a k Rómkam v oblasti sterilizácie," zdôraznil Čaplovič.
Prokurátorka Krajskej prokuratúry (KP) v Košiciach 9. februára v dôsledku nálezu Ústavného súdu SR z 13. decembra 2006 zrušila uznesenie vyšetrovateľky Úradu justičnej a kriminálnej polície v Žiline, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vedené za trestný čin genocídy. Zároveň jej uložila, aby vo veci znovu konala a rozhodla. Vydala vyšetrovateľke pokyn na ďalšie konanie vo veci a uložila jej vykonať dôkazy v zmysle nálezu Ústavného súdu, a to najmä výsluchy sťažovateliek a svedkov a tiež prípadné konfrontácie.
ÚS rozhodoval na základe sťažnosti troch rómskych žien, ktoré vystupovali ako poškodené v trestnom konaní vyšetrujúcom prax sterilizácií v Nemocnici s poliklinikou v Krompachoch. Mali dôvodné podozrenie, že v ich prípadoch došlo k nezákonným zákrokom a teda k neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu zasahujúcemu do ich súkromia a rodinného života. Porušenie svojich základných práv videli v tom, že vykonané sterilizácie im spôsobili duševné a fyzické utrpenie a bola im odňatá možnosť v budúcnosti počať dieťa. Podľa ich názoru štát nezabezpečil náležité vyšetrenie v tejto veci a domnievali sa, že vykonané zákroky súviseli s ich rómskym pôvodom. Vyšetrovateľka sa tak v zmysle nálezu ÚS bude musieť opäť zaoberať aj otázkou, či konaním lekárov nedošlo k trestnému činu ublíženia na zdraví alebo trestnému činu poškodzovania cudzích práv.
Hoci dve zo sťažovateliek žiadali priznať ako náhradu nemajetkovej ujmy po dva milióny korún a tretia jeden milión korún, ÚS považoval za primerané zadosťučinenie priznať každej sumu 50 000 korún. Odôvodnil to procesnou povahou porušenia ich práv, ktorú možno napraviť v ďalšom trestnom konaní.
