Bratislava 17. februára (TASR) - Na Slovensku v týchto dňoch vrcholia fašiangy - obdobie zábav, plesov a karnevalov, ktoré sa tento rok končí v utorok 20. februára. V posledný fašiangový deň o polnoci pred Popolcovou stredou sa podľa tradície zvykla pochovávať basa alebo iné hudobné nástroje.
Popolcovou stredou - 21. februára sa pre kresťanov začne obdobie 40-dňového pôstu, ktorý potrvá až do Veľkonočnej nedele. Je to čas pokánia a prípravy na najstaršie a najvýznamnejšie sviatky kresťanského cirkevného roka - Veľkú noc. V období pôstu sa v minulosti obvykle nekonali zábavy ako znamenie vážnosti týchto sviatkov, pripomínajúcich utrpenie a smrť Ježiša Krista.
Fašiangy sú dozvukmi starších slávností, ktoré vznikli z troch podstatne odlišných zložiek. Slovenský pôvod majú obchôdzky či sprievody dospelej mládeže v maskách, druhou zložkou je odzrkadlenie sa karnevalových slávností a starorímskych bakchanálií. Tretím prvkom, ktorý sa dostal do fašiangového obdobia neskôr, boli slávnosti na počesť zosnulých a s nimi spojené sypanie popola na hlavu. Táto slávnosť sa u nás tradovala ako Popolcová či "škaredá" streda.
V tomto roku sú fašiangy asi o osem dní kratšie ako vlani, keď Popolcová streda pripadla až na 1. marca, ale o takmer dva týždne dlhšie ako v roku 2005, keď sa obdobie pôstu začalo už 9. februára. Dátum Popolcovej stredy, začiatku 40-dňového pôstu, závisí totiž od dátumu Veľkej noci, ktorý je pohyblivý, podobne ako aj termíny ďalších na ňu nadväzujúcich sviatkov, napríklad sviatku zoslania Ducha Svätého. Určenie ich dátumu závisí od výpočtu začiatku astronomickej jari a následného splnu mesiaca. Ten nastáva každých 29,53059 dňa a tak v niektorých rokoch je 12 a v iných 13 splnov. Preto je Veľká noc niekedy už koncom marca, inokedy začiatkom apríla a v niektorých rokoch v polovici alebo až koncom apríla.
