Za štátnické považuje minister spravodlivosti Štefan Harabin rozhodnutie prezidenta Ivana Gašparoviča nevymenovať ho za sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR. Rozhodnutie rešpektuje a považuje ho za vizitku svojej dobrej práce na Ministerstve spravodlivosti a vôle prezidenta, aby tam zostal. Povedal to v diskusnej relácii STV O 5 minút 12.
Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) považuje vybraných sudcov ÚS za skúsených odborníkov. "Ak niekto začne svoju prácu, mal by ju dokončiť," komentovala Žitňanská nevymenovanie Harabina za sudcu ÚS.
Harabin vyzdvihol fakt, že medzi vybranými sudcami sú sudcovia Najvyššieho súdu s praktickými skúsenosťami a nie teoretici, poukazujúc na nahromadenie nevybavených vecí. Podľa Žitňanskej 12-ročné funkčné obdobie umožňuje ústavným sudcom oslobodiť sa od starých väzieb. Harabin ocenil výber predsedníčky Ivetty Macejkovej a podpredsedu Milana Ľalíka pre ich odbornú fundovanosť. Príklon ÚS doľava považuje Žitňanská za možný vzhľadom na koaličnú väčšinu, kľúčová je podľa nej kontinuita v rozhodovaní súdu, Harabin úvahy o pravo-ľavom smerovaní ÚS odmieta. Súčasný stav ÚS je podľa Harabina v kolapse a dostalo ho tam podľa neho bývalé vedenie. "Tento súd ani nemá právo hovoriť o prieťahoch v konaní, keď ich má sám najväčšie," povedal Harabin.
Žitňanská avizovala, že zo strany opozície pribudnú na ÚS nové podania, týkajúce sa právnych noriem, prijatých vládnou koalíciou. "Aktivita vlády je menšia, o to aktívnejší sú koaliční poslanci a práve z poslaneckých návrhov vyplynú podania," povedala Žitňanská s tým, že podľa jej informácií mnohé z nich vznikajú na pôde ministerstiev. Harabin je za to, aby právne predlohy prechádzali riadnym legislatívnym procesom.
Harabin: Kauza využívania služobného vozdila je vymyslená, využívam ho zákonne
Kauzu využívania služobného motorového vozidla synom a manželkou považuje minister spravodlivosti Štefan Harabin (nominant ĽS-HZDS) za vymyslenú a má taký istý charakter ako iné predtým. Podľa neho služobné auto využíva on i členovia jeho rodiny v súlade so zákonom.
"Je to kauza, ktorá je vyrobená takisto ako boli vyrobené kauzy - kolaudačné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, počítače a ďalšie iné nezmysly, ktoré skončili na súde. Ako sudca som nemal nič, ale na podklade týchto nezmyselných káuz, ktoré boli vyrábané, som zarobil. Dostal som sa k miliónom," vyhlásil v dnešnej diskusnej relácii Slovenskej televízii O päť minút dvanásť Harabin.
Poslankyňa Národnej rady SR Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) v súvislosti s týmto prípadom povedala, že "isté veci" sa nerobia. Zastáva názor, že nie všetko je len rovina zákonnosti. "Niečo je aj otázka normálnej slušnosti, občania si urobia názor," zdôraznila exministerka spravodlivosti. Harabin jej oponoval otázkou, že či mu nechce tvrdiť, že členovia predchádzajúcej vlády nepoužívali motorové takýmto istým spôsobom ako on. "Môžem vás uistiť, že moje služobné motorové vozidlo má najmenšiu kilometráž na mesiac v porovnávaním s ostatnými členmi vlády. Využívam motorové vozidlo najracionálnejším, najúspornejším spôsobom a v súlade so zákonom," vysvetlil Harabin. Poslankyňa SDKÚ-DS potvrdila, že jej deti a ani rodinní príslušníci v čase, keď bola ministerkou, služobné auto nevyužívali.
Harabin v súvislosti s podnetom na začatie konania voči nemu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vyhlásil, že Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií nemá kompetenciu o tom rokovať. "Pripravil som právnu analýzu, ktorú dostane výbor v krátkom čase na vyjadrenie," doplnil šéf rezortu spravodlivosti.
Výber Michala Trubana za predsedu Špeciálneho súdu považuje Harabin za zákonný. "Predložil najlepšiu víziu súdu," povedal Harabin. Žitňanská Harabinov výber rešpektuje.
Harabin súhlasí s reguláciou podmienok registrácie cirkví. Žitňanská chce o téme diskutovať na pôde ústavnoprávneho výboru parlamentu.
Tomanová pripúšťa ponechanie súčasných nadčasov
Pracovná pohotovosť sa bude v prípade prítomnosti pracovníka na pracovisku považovať za pracovný čas. V diskusnej relácii STV to povedala ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová (Smer-SD).
Tomanová nesúhlasí s názorom, že by museli zamestnávatelia a zamestnanci v rozpore s vlastnou dohodou rešpektovať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. Július Brocka (KDH) kritizoval nepriamu novelu, ktorou cez zákon o tripartite vstúpila koalícia do zákona o kolektívnom vyjednávaní. Tomanová povedala, že proti návrhu spomínanej novely, ktorý parlament schválil, zamestnávatelia nenamietali, Brocka konštatoval opak. "Ide o nešťastnú interpretáciu," povedala Tomanová s tým, že extenzia kolektívnych zmlúv vychádza z európskych noriem. Argumentovať nemeckým či francúzskym príkladom, pre ktorých sme konkurenciou a spomínané krajiny majú v sociálnej politike veľké problémy, nie je podľa Brocku dobré.
Hlavným dôvodom predkladanej novely Zákonníka práce (ZP) je podľa Tomanovej zosúladenie našich a európskych štandardov a jeho vyššia pružnosť i konkurenčné prostredie pre zamestnávateľov. Brocka pripomenul, že pod pokles nezamestnanosti a vysoký hospodársky rast sa podpísal popri daňovej reforme práve súčasný ZP. "To, čo navrhujete, sme tu mali. Predražujete náklady zamestnávateľov, je to len splatenie sľubov, ktoré ste za podporu pred voľbami dali odborárskym bossom," povedal Brocka. Zachovanie súčasného stavu povoleného počtu nadčasových hodín považuje Tomanová za jednu z dvoch možností, keďže sa zamestnávatelia a zamestnanci nedohodli. Brocka to označil za novú informáciu a pripomenul, že pre mnohých je práca nadčas trinástym či štrnástym platom. Za veľký problém považuje Tomanová pracovnú pohotovosť. "Keď bude pracovník na pracovisku, bude sa v zmysle rozsudku európskeho súdu musieť pohotovosť považovať za pracovný čas," povedala Tomanová.
Gašparovičovi prekáža, že SMK kritizuje v zahraničí vládu
Prezident Ivan Gašparovič je sklamaný z vystupovania europoslancov za Stranu maďarskej koalície (SMK) na pôde Európskeho parlamentu. Negatívne vníma, že zástupcovia SMK pri stretnutiach so zahraničnými partnermi vysvetľujú, ako zle sa na Slovensku rozhoduje v niektorých otázkach. „Menšiny na Slovensku nemajú dôvod byť nespokojné," vyhlásil Gašparovič v diskusnej relácii televízie JOJ Politika.sk. V súvislosti s otázkou budúcnosti Kosova prezident nepovažuje zo strany SMK za šťastné „stále provokovanie k určitým pozíciám kolektívnych práv“. Menšinová politika Európskej únie podľa neho bude aj v budúcnosti založená na individuálnych právach, preto si nemyslí, že prípadné osamostatnenie Kosova by mohlo slúžiť ako model pre maďarskú menšinu na Slovensku.
Premiér Robert Fico vlani po vytvorení vlády s ĽS-HZDS a SNS, ktorú často obviňujú z protimaďarských výrokov a nacionalizmu, prisľúbil zachovať status quo v oblasti práv národnostných menšín. Predseda SMK Béla Bugár už skôr obvinil premiéra, že vláda tento záväzok nedodržala, keďže znížila objem financií na menšinovú kultúru.
Kritiku SMK zo strany prezidenta označil jej líder Béla Bugár za „komunistické pozostatky“. Zastupovanie Slovenska v európskych inštitúciách podľa neho neznamená, že nesmú kritizovať vládu. Vysvetlil, že predmetom kritiky bolo hlavne znižovanie finančnej podpory maďarskej menšine. SMK má pocit, že vláda zámerne znižuje podporu práve na Slovensku žijúcim Maďarom. Vyjadrenia koaličných politikov, že v minulom období išli peniaze maďarskej menšine na úkor ostatných národnostných menšín označil za klamstvo.
Predseda SMK Béla Bugár oponoval hlave štátu tvrdiac, že v EP boli politici SMK na oficiálnej návšteve Európskej ľudovej strany (EPP) a vystúpili aj pred poslancami EPP. "Nebola to tajná cesta. My sme SR chválili. Myslím si, že SR je najlepšie pripravená na zavedenie eura. To neznamená, že nemôžem mať kritické pohľady na niektoré konkrétne kroky vlády," vysvetlil v relácii Bugár.
Zopakoval, že v EP hovorili predstavitelia SMK o výhodách SR. "Sme občanmi SR a podporujeme každý dobrý krok, ale nesmieme zabúdať na výkyvy v zahraničnej politike. Aj o tomto som hovoril. Nesmieme zabúdať na to, že vláda sľubovala status quo v menšinovej politike. Na druhej strane vidíme, že pri dotácii menšinovej kultúry status quo nie je. Aj o tomto som hovoril v EP," konštatoval Bugár.
Zastáva názor, že status quo 160 mil. korún na dotáciu pre menšinovú kultúru sa v tomto roku nezachovalo. "Dotácie sú jeden balík, práva druhý. Ak hovoríme o znižovaní úrovne práv menšín, či maďarskej alebo hocijakej inej, to je iné. Ak by vláda začala tvrdo vystupovať voči hociktorej menšine, musí rozmýšľať ako ďalej. A to sa zatiaľ nedeje," zdôraznil šéf SMK.
Predseda SMK Bugár sa tento týždeň v Štrasburgu stretol s poslancami Európskej ľudovej strany, okrem iného sa zmienil o tom, že zhruba polmiliónová maďarská menšina dostala tento rok od štátu o 16 percent menej peňazí ako vlani. Celková podpora pre menšinovú kultúru, okrem maďarskej napríklad rómsku či rusínsku, podľa neho klesla tento rok z vlaňajších 160 miliónov na 80 miliónov korún. Bugár dnes v TV Joj pripustil úvahu o tom, že vláda zámerne ukracuje maďarskú menšinu.
Vládna SNS už skôr obvinila SMK, že v minulom volebnom roku ešte ako súčasť vlády presadila pre maďarskú menšinu viac peňazí na úkor iných menšín. Tento týždeň podpredsedníčka SNS Anna Belousovová tvrdila, že maďarská menšina dostala tento rok navyše o viac ako milión korún oproti priemeru počas ôsmich rokov vlády Mikuláša Dzurindu.
Predseda Strany maďarskej koalície dnes zároveň odmietol, že by jeho strana mala záujem o územnú autonómiu. SMK chce podľa neho len dosiahnuť samosprávu v oblasti kultúry či školstva.
SMK ešte vlani po vzniku novej vládnej koalície vyjadrila obavu zo zvyšovania etnického napätia na Slovensku a obmedzovania práv Maďarov žijúcich na juhu Slovenska.
V súvislosti s Kosovom Bugár povedal, že SMK podporuje Ahtisaariho plán, nie nezávislosť tejto juhosrbskej provincie. Vyjadrenia o vyššej garancii kolektívnych práv menšín, ktoré zaznievajú od niektorých predstaviteľov SMK, vysvetlil požiadavkou kultúrnej a školskej samosprávy. Bugár zdôraznil, že požiadavky SMK nesmerujú k politickej autonómii ale k zachovaniu kultúrnej identity.
Prezident Ivan Gašparovič nevidí problém v zahraničných cestách premiéra Roberta Fica. Výber krajín, do ktorých premiér cestuje nepovažuje za zmenu kurzu zahraničnej politiky. Zahraničné cesty najvyšších ústavných činiteľov si však podľa neho vyžadujú lepšiu koordináciu, aby sa v zahraničnej politike nedostávali do situácií, v ktorých nie sú „celkom jednotní“.
Gašparovič nevylúčil opätovnú kandidatúru, závisí aj od politickej podpory
Prezident Ivan Gašparovič nevylúčil opätovnú kandidatúru na tento post. Tvrdí, že všetko bude závisieť od viacerých faktorov, jedným z nich je aj politická podpora.
"O tom, či budem kandidovať, nerozhodnem len sám. Je tam viacero aspektov. Je to aj zdravie, i to, či občan pochopí moje postavenie, kde som robil pozitívne veci a kde som podľa niekoho možno neurobil všetko najpozitívnejšie. V takomto prípade je aj potreba podpory politických strán," povedal v dnešnej diskusnej relácii Televízie JOJ Politika.sk Gašparovič. Je rád, že pri stretnutiach s občanmi nachádza pozitívny vzťah k nemu a svojmu rozhodovaniu. "Toto sú aspekty, ktoré budú rozhodovať nielen vo vzťahu ku mne, ale vo vzťahu k všetkým, ktorí budú chcieť kandidovať," myslí si.
Podľa Gašparoviča, keď sa v roku 2004 rozhodol kandidovať, nepočítal s podporou strany Smer-SD a iných strán. "Počítal som skôr s občanom. Aj som išiel ako nezávislý a politická strana Smer-SD, za čo ďakujem, ma začala podporovať až v posledných chvíľach. Občan bude rozhodujúci, to, ako ma vníma, či pozitívne alebo negatívne," dodal na margo prípadnej opätovnej prezidentskej kandidatúry Gašparovič.
V druhých prezidentských voľbách Gašparovič zvíťazil 17. apríla 2004, kedy sa uskutočnilo ich druhé kolo. Jeho kandidatúru okrem bývalej materskej strany Hnutie za demokraciu podporovali vtedy aj iné politické subjekty, vrátane strany Smer-SD. Gašparovič získal 1 079 592 hlasov, čo predstavovalo 59,91 percenta. Jeho protikandidátom bol predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, ktorého podporilo 722 368 voličov, čo bolo 40,09 percenta. Voliči odovzdali spolu 1 801 960 platných hlasov, čo bolo 43,5 percenta oprávnených voličov.
Kramplovej i Hrušovskému chýbajú v politike kompromisy
Predsedovi KDH Pavlovi Hrušovskému i ústrednej tajomníčke ĽS-HZDS Zdenke Kramplovej chýbajú v súčasnej slovenskej politike kompromisy a súťaž. Povedali to v diskusnej relácii TV Markíza Na telo.
Hrušovský poukázal na zhoršenie politickej kultúry v parlamente a "valcovanie" zo strany koalície, odnímanie slova poslancom a neakceptovanie opozičných návrhov. "Parlament je živý orgán a každý má predstavu, že rokovací poriadok znie tak, ako si to on myslí," povedal Hrušovský. Podľa Kramplovej u nás prevažuje mužský typ politiky, kde sú len víťazi a porazení a chýbajú kompromisy. Hrušovský považuje za problém súčasnej slovenskej politiky to, že sa vytratila súťaž. "Akoby lepší politik bol ten, kto v oponentovi vidí väčšieho nepriateľa," povedal Hrušovský. "Máme byť veľkorysí k opozícii po ôsmich rokoch Dzurindovej vlády?," opýtala sa Kramplová na margo neakceptovania opozičného kandidáta ani do jednej vedúcej funkcie v štátnych inštitúciách.
O situácii v Kosove treba podľa Hrušovského diskutovať. Existencia dvoch návrhov textov o Kosove v parlamente Kramplovej neprekáža, zaoberať sa nimi bude zahraničný výbor. Kramplová nepovažuje za šťastné vyjadrenia ministra zahraničných vecí Jána Kubiša pred poslancami parlamentného eurovýboru. Hrušovský považuje názor SMK na Ahtisaariho návrh za jej právo a odmieta kosovskú tematiku vzťahovať na naše pomery. Hrušovský nepovažuje ani jeden z doteraz predložených návrhov parlamentného vyhlásenia ku Kosovu za záväzný pre vládu, KDH bude podľa neho k týmto textom podávať pozmeňovacie návrhy a nemá problém s ich podporou. Podľa Kramplovej i Hrušovského nie je veľa času, treba však ešte počkať na výsledky rokovaní i postoje kosovských Albáncov.
aktualizované 16:47
Autor: zh
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
