Bratislava 19. februára (ČTK) - Učiteľské mzdy, ktoré by sa mali postupne zvýšiť o niekoľko tisíc korún, podľa ministerstva školstva neporastú bez prepúšťania asi 3000 pedagógov ročne. Vyplýva to z návrhu koncepcie profesijného rozvoja pedagógov, ktorá je v pripomienkovom konaní. Proti znižovaniu počtu pedagógov sú však odborári. V súčasnosti sa totiž napríklad na stredných školách učí v jednej triede 30 až 35 študentov, čo podľa nich neumožňuje moderné vzdelávanie.
Platy učiteľov by mali podľa ministerského návrhu koncepcie kariérneho rastu a profesijného rozvoja učiteľov vzrásť do roku 2013 na 1,3 násobok priemeru v národnom hospodárstve. Priemerná hrubá mzda učiteľa by sa tak vzhľadom na zvyšujúce sa príjmy všetkých pracujúcich mala dostať na úroveň takmer 36.000 korún. V súčasnosti pedagógovia zarábajú asi 18.000 korún, čo sa približne zhoduje s priemernými platmi v národnom hospodárstve. Odborári však upozorňujú, že celkové príjmy štatisticky zvyšujú platy vysokoškolských učiteľov, z ktorých časť má mzdy vyššie ako 30.000 korún.
Náklady ministerstva školstva na mzdy a odvody by pri plánovanom zvýšení platov a súbežnom prepúšťaní učiteľov mali vzrásť o takmer 13 miliárd korún. Tento rok by na mzdové náklady malo smerovať viac než 28 miliárd z približne 51-miliardového rozpočtu ministerstva.
Odborári však majú voči návrhu ministerstva výhrady. "Sme proti prepúšťaniu učiteľov, pretože bez nižšieho počtu žiakov v triedach nemožno zvyšovať kvalitu vzdelávania," povedal ČTK predseda školských odborárov Ján Gašperan. Negatívom návrhu podľa neho je aj to, že nárast platov je naplánovaný na dlhé obdobie. "Presahuje funkčné obdobie tejto vlády, preto by sme privítali dynamickejší rast platov," dodal.
Odborári sú taktiež za to, aby ostal v platnosti súčasný systém zvyšovania učiteľskej mzdy o jedno percento za každý odučený rok počas prvých 16 rokov praxe a o pol percenta počas zvyšku pracovného života. Tento spôsob rastu platov totiž podľa Gašperana plánuje ministerstvo zrušiť.
Proti znižovaniu počtu učiteľov je aj odborník a autor dlhodobej koncepcie vzdelávania Milénium, na ktorom by v budúcnosti mala stáť modernizácia výučby, Miron Zelina. "V triedach musí byť menej žiakov, inak nie je posun v kvalite možný," tvrdí. Za pozitívny však považuje návrh, aby učiteľom nerástol plat plošne, ale podľa ich aktivity a snahy zlepšovať sa.
Rast učiteľských platov nebude podľa kritikov ministra školstva Jána Mikolaja možný bez zvyšovania rozpočtu rezortu. Tento rok síce vláda Roberta Fica pridala školstvu v porovnaní s vlaňajškom asi dve miliardy korún navyše, vzhľadom na rýchly ekonomický rast Slovenska však klesol podiel výdavkov v pomere k hrubému domácemu produktu. Dlhodobo Slovensko investuje do vzdelania asi 3,7 percenta HDP, vrátane viac než desiatich miliárd, ktorými mimo rozpočtu ministerstva školstva prispievajú na prácu materských škôl a ďalších školských zariadení samosprávy. Priemer výdavkov na vzdelanie v EÚ je pritom približne päť percent.
Mikolaj očakáva nárast zdrojov v školstve od čerpania eurofondov. Z nich však mzdy financovať nemožno.
Rast platov asi 80.000 slovenských učiteľov, v niektorých prípadoch aj o viac ako 2000 korún, presadil od júla 2005 predchádzajúci minister školstva Martin Fronc. Učiteľské mzdy sa odvtedy začali približovať k priemeru v národnom hospodárstve.
grm fil
