Z analýzy Ministerstva zdravotníctva SR (MZ SR) vyplynula potreba redukcie 6193 lôžok v zdravotníckych zariadeniach. Z tohto počtu by sa malo redukovať 2463 lôžok pre pacientov s akútnymi ochoreniami. Píše sa v Správe o pripravovanej reštrukturalizácii siete zdravotníckych zariadení, ktorú dnes vláda vzala na vedomie.
MZ SR pristúpilo k reštrukturalizácii siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (ZS) s cieľom zamedziť nekontrolovanému a neefektívnemu rozširovaniu siete zdravotníckych zariadení.
Najväčšia redukcia je potrebná v odboroch pneumológia a ftizeológia, psychiatria a vnútorné lekárstvo, v neonatológii a geriatrii je, naopak, lôžkový fond poddimenzovaný, píše sa v správe.
K najvyššej redukcii - 2062 lôžok by malo dôjsť v Prešovskom kraji. Z analýzy vyplynulo, že v odbore pneumológia a ftizeológia je nadbytočných 1129 lôžok. Dôvodom je fakt, že tatranské liečebné ústavy nachádzajúce sa v tomto kraji boli postavené za Československej republiky, ktorá mala viac obyvateľov.
V Bratislavskom kraji chýba 81 lôžok, v Trnavskom kraji vzhľadom na migráciu pacientov do Bratislavy treba redukovať 362 lôžok. V Trenčianskom kraji je situácia podobná ako v Trnavskom kraji. Po zohľadnení migrácie pacientov za zdravotnou starostlivosťou do iných krajov tu treba znížiť lôžkový fond o 743 lôžok.
V Nitrianskom kraji po zohľadnení migrácie pacientov bude treba redukovať 501 lôžok. V Žilinskom kraji by malo ubudnúť 376 lôžok prevažne v odbore psychiatria, pričom v tomto kraji je nedostatok lôžok v odbore chirurgia. V Banskobystrickom kraji treba po zohľadnení migrácie redukovať 959 lôžok, v Košickom kraji 1272 lôžok.
K 31. decembru 2005 bolo na Slovensku 37 131 lôžok v 73 všeobecných nemocniciach, 51 špecializovaných nemocniciach, 16 liečebniach, šiestich hospicoch a v jednom dome ošetrovateľskej starostlivosti, konštatuje sa v správe.
Príspevok na bývanie dostanú všetci vojaci
Slovenskí vojaci pravdepodobne môžu od júla počítať so zvýšením príjmov. Príspevok na bývanie, ktorý sa v súčasnosti pohybuje od zhruba 5500 do 6600 Sk, by sa totiž mal zvýšiť v priemere o takmer tisíc korún. Dostávať by ho mali po novom všetci vojaci bez ohľadu na hodnosť, teraz naň majú nárok iba vojaci od hodnosti čatár a vyššej. Vojakom by mali pribudnúť aj ďalšie príplatky, vyplýva z návrhu ministerstva obrany, ktorý dnes schválila vláda. Novelu zákona o štátnej službe vojakov musí ešte odobriť parlament.
Ministerstvo obrany chce týmito zmenami zatraktívniť vojenskú službu. Súčasné zárobky v ozbrojených silách už totiž vraj nemotivujú mladých ľudí, aby vstúpili do armády. Ďalšie peniaze by pre vojakov mal priniesť príplatok za výcvik vo vojenskom priestore 300 korún za deň či náhrada cestových nákladov pri návšteve rodiny raz týždenne.
Návrh ďalej počíta od roku 2009 s odoberaním biologických vzoriek vojakov, odtlačkov prstov a zubných záznamov, ktoré budú slúžiť na ich identifikáciu v prípade úmrtia. Armáda bude po novom postihovať aj užívanie omamných látok mimo služby, takéhoto vojaka čaká prepustenie zo služby.
Rozšírenie okruhu poberateľov príspevku na bývanie by sa malo dotknúť zhruba šesťtisíc ľudí v hodnostiach vojak druhého stupňa, slobodník a desiatnik, ktorí v súčasnosti môžu bývať bezplatne vo vojenských ubytovniach. Polepšiť by si mali aj vojaci, ktorí teraz peniaze na bývanie nedostávajú, lebo majú služobný byt. Tí by mali dostať sumu zníženú o polovicu.
Okrem toho sa od júla vojakom zvýšia platy o päť percent na základe zákona o štátnom rozpočte.
Novela o štátnej službe tiež zavádza príplatok k platu vo výške 30 percent pre vojenských policajtov. Z 20 na 25 percent by sa mala zvýšiť aj čiastka zárobku vyplácaná v cudzej mene vojakom, ktorí slúžia v zahraničí.
V tomto roku by si plánované zmeny mali vyžiadať takmer pol miliardy korún. V roku 2008 zaťažia rozpočet ministerstva takmer 870 miliónmi korún.
Vláda schválila dokument upravujúci zamestnávanie
bulharských a rumunských zdravotníkov
Vláda dnes schválila Návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve.
Dokument upravuje oblasť uznávania získaného vzdelania zdravotníckym pracovníkom z Bulharska a Rumunska, od januára novým členským štátom Európskej únie (EÚ).
Slovensko im otvorí trh práce, čím sa radí do skupiny členských štátov EÚ, ktoré si neuplatňujú voči týmto občanom využiť tzv. "safeguard clause" (ochrannú klauzulu), t.j. dočasne zaviesť prechodné opatrenia. Možno preto očakávať prílev zdravotníckych pracovníkov z týchto štátov, čo zvýrazňuje povinnosť SR zabezpečiť v súlade s princípom slobody pohybu právo na uznávanie ich získaných kvalifikácií, píše sa v materiáli.
Navrhuje sa, aby tento zákon nadobudol účinnosť 15. júna 2007.
Zahraničná politika je napriek zmene vlády kontinuálna
Napriek zmene vlády možno zahraničnopolitické pôsobenie Slovenska v minulom roku charakterizovať ako kontinuálne. Uvádza sa to v hodnotení slovenskej diplomacie za rok 2006, ktorú dnes vláda vzala na vedomie.
"Zachovala sa, ba prehĺbila, nemenná snaha o presadzovanie slovenských záujmov vo svete a ich kompatibilitu so záujmami medzinárodného spoločenstva," uvádza materiál Ministerstva zahraničných vecí SR.
Podľa rezortu možno s uspokojením skonštatovať, že zahraniční partneri aj v uplynulom roku vnímali Slovensko ako aktívneho, dôveryhodného, stabilného a čitateľného partnera, ktorý v primeranej miere prijíma svoju zodpovednosť za globálny vývoj.
Materiál pripomína, že nový vládny kabinet Roberta Fica určil v zahraničnej politike aj nové prvky a akcenty, ako je posilnenie ekonomického rozmeru diplomacie, aktivizácia vzťahov s Ruskom a Čínou či zefektívnenie fungovania samotného rezortu diplomacie.
Rok 2006 charakterizoval slovenskú zahraničnú politiku najmä z hľadiska pôsobenia ako nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, člena Európskej únie a NATO. Dlhodobými zahraničnopolitickými prioritami SR na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni zostali krajiny západného Balkánu a východnej Európy.
Autor: mv
