Arcibiskup Ján Sokol sa dnes prvýkrát vyjadril k novým dokumentom o jeho osobe, ktoré sa našli v českom archíve Ministerstva vnútra.
Popiera, že by informácie eštebákom poskytol. Stanovisko poslal písomne. Sokol prisľúbil aj to, že sa stretne s novinármi, ale jeho zdravotný stav mu to vraj zatiaľ nedovoľuje.
Konferencia biskupov stanovisko Jána Sokola berie na vedomie a nebude ho komentovať.
V medializovaných dokumentoch komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) nie je podľa Jana Peška z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied nič, čo by arcibiskupa Jána Sokola usvedčovalo zo spolupráce. "Sokol z titulu svojej funkcie dekana, alebo neskôr biskupa, sa musel stretávať s ľuďmi z ŠtB alebo s ľuďmi zo štátnych orgánov, napríklad ministerstva kultúry, ktorí mohli v skutočnosti byť eštebákmi, alebo ich tí za ním poslali," uviedol dnes Pešek pre agentúru SITA.
Sokolove dnešné stanovisko podľa Peška neprináša v celej kauze jeho údajnej spolupráce s ŠtB nič nové. "Sokol využil dokument, ktorý je napísaný, ako keby informácie podávala tretia osoba," povedal Pešek.
Uverejňujeme úplný text stanoviska Mons. Jána Sokola, bratislavsko-trnavského arcibiskupa (časti polotučným vyznačila redakcia).
V utorok, 13. februára 2007 sa objavili v tlači dokumenty, pochádzajúce z archívu Štátnej bezpečnosti. Na margo publikovaných dokumentov Mons. Ján Sokol uvádza nasledovné stanovisko.
Vzhľadom na charakter informácií, ktoré obsahujú publikované dokumenty Štátnej bezpečnosti je zjavné, že boli podané inou osobou alebo inými osobami a nepochádzajú odo mňa. Mená osôb, ktoré sa v dokumentoch spomínajú ako osoby, ktorým som údajne mal podávať informácie, sú mi neznáme.
K osobe pána Miklósa Duraya, terajšieho poslanca Národnej Rady Slovenskej republiky môžem uviesť, že v čase, na ktorý sa vzťahuje dokument, som pána Duraya nepoznal a, podľa jeho vyjadrenia v televíznej relácii, ani on nepoznal mňa.
Návšteva delegácie Svätej Stolice na Slovensku mala oficiálny charakter, teda istotne bol pohyb jej členov monitorovaný Štátnou bezpečnosťou. So žiadnou osobou, o ktorej by som bol vedel, že je príslušníkom ŠtB, som nehovoril o veciach, súvisiacich s okolnosťami návštevy delegácie Svätej Stolice.
Mená kandidátov na biskupov za trnavskú diecézu som sa dozvedel až potom, ako som bol sám menovaný za biskupa, a mená kandidátov za nitriansku diecézu som nepoznal vôbec. Teda nie je možné, aby som o tom niekomu referoval.
Nie je pravda, že som po návrate z cesty do Ríma informoval ŠtB o stretnutí s pátrom Milanom Bubákom. V dokumente sa uvádza, že Páter Bubák bol môj bývalý kaplán. To nezodpovedá skutočnosti. Páter Bubák nikdy nebol u mňa kaplánom a tak aj v tomto prípade sa javí, že informácia pochádza od inej osoby alebo osôb, s ktorými som sa pravdepodobne rozprával, a to bez toho, že by som tušil, že táto osoba alebo osoby zneužijú to, čo im poviem.
Ohľadom biskupa Jána Chryzostoma Korca som sa v Ríme informoval preto, lebo mnohí kňazi z diecézy sa ma pýtali, aké je jeho postavenie a kompetencie, keďže aj on pôsobil na území Trnavskej diecézy. Boli to otázky v tej situácii legitímne a aktuálne, preto som o nich hovoril. ŠtB musela o tom informovať iná osoba alebo iné osoby, nakoľko ja som s pánom biskupom Korcom spolupracoval, veľmi som si ho vážil a informovaním o ňom by som ohrozil jeho aj seba.
Znovu potvrdzujem moje stanovisko, že som s bývalou Štátnou bezpečnosťou nikdy vedome nespolupracoval, ani ústnym ani písomným spôsobom som nepodal Štátnej bezpečnosti žiadnu správu.
aktualizované 16:17
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
