Zástupcovia magistrátu ich dnes predstavili novinárom. Nájdené pamiatky by podľa nich mali obohatiť zbierky mestského múzea, ktoré bude sídliť práve vo vynovených priestoroch paláca.
"Toto je jedna z tých príležitostí, ktoré milujem," povedal na margo započatia rekonštrukcie paláca a odhalenia archeologických nálezov primátor hlavného mesta Andrej Ďurkovský. Ten spolu s riaditeľom Archeologického múzea Štefanom Holčíkom stáli pri zrode myšlienky obnovy paláca. Podľa neho sa priestor Apponyiho paláca stane výkladnou skriňou hlavného mesta SR.
Riaditeľ Mestského úradu ochrany pamiatok Ivan Špacel verí, že výskumom stavby z architektonického, archeologického a reštaurátorského hľadiska posunú poznanie histórie Bratislavy o čosi ďalej a mesto sa stane významnou historickou stredoeurópskou metropolou.
Medzi najcennejšie nálezy, na ktoré pri oprave paláca archeológovia narazili, patrí hrnčiarska pec z prvého storočia pred našim letopočtom. V tom čase žilo na území Bratislavy niekoľko tisíc Keltov. Archeológovia si cenia, že pamiatka sa zhodou okolností našla priamo v priestoroch budúceho múzea a nebude ju teda potrebné nikam previesť. Pec našli niekoľko metrov pod úrovňou nádvoria paláca a v budúcnosti ju budú môcť podľa zástupcov mesta vidieť aj návštevníci paláca.
Cenné sú podľa odborníkov aj pamiatky z obdobia sťahovania národov, ktoré nastalo po páde starovekého Ríma v roku 476, či Veľkej Moravy existujúcej podľa historikov v rokoch 833 až 907. Ďalšie nálezy podľa archeológov dokazujú, že na území Bratislavy stáli prvé stredoveké murované stavby už 12. storočí, hoci kráľovským mestom sa stala až koncom 13. storočia.
Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z laténskeho obdobia - 1. storočia pred n.l. Významným je nález železného roštu, ktorý je jediným exemplárom strednej Európy. Unikátnym predmetom čo do dochovania je hrnčiarska pec.
Z 9. - 10. storočia z veľkomoravského obdobia sa našli dva kostrové hroby. V priestore dnešného predbránia sa dochoval nález drevohlinitého domu z obdobia 12. - 13. storočia.
Najmladšie nálezy zo 16. - 18. storočia prezentuje kanalizačný zberač, objekt studne, ľadnice a nález 17 uhorských denárov.
"Náklady na rekonštrukciu paláca dosiahnu úroveň asi 120 miliónov korún," povedal ČTK Cyril Vaňo z mestskej organizácie Paming, ktorá zabezpečuje obnovu historických pamiatok v hlavnom meste. Palác, ktorý dal v 18. storočí vybudovať gróf Juraj Aponi, by mal byť podľa neho verejnosti sprístupnený v septembri, alebo októbri tohto roka.
Na prízemí a v suteréne bude Múzeum vinohradníctva. Okrem expozície bude v autentickom prostredí pivnice priestor pre vinotéku s možnosťou ochutnávky bratislavských vín. Prvé a druhé poschodie poslúži na prezentáciu dobového nábytku z konca 18. storočia a 19. storočia. Na treťom poschodí sa pripravuje depozitár skla, keramiky a porcelánu, ktoré poskytlo na zverejnenie Múzeum mesta Bratislavy. Na nádvorí bude reštaurácia s kaviarničkou.
Renováciou Aponiho paláca a budovy Starej radnice v jeho susedstve, sa podľa Vaňa dokončí obnova historických budov, ktoré vlastní mesto. V centre Bratislavy však podľa neho stojí viacero ďalších zanedbaných budov. Ich obnovu väčšinou znemožňujú vlastnícke spory, dodal Vaňo.
Autor: zh
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
