Štúdia vychádza z pamiatkového výskumu kaštieľa, ktorý pred 25 rokmi spracoval bratislavský Projektový ústav kultúry.
Podľa projektu by celkové investičné náklady na rekonštrukciu dosiahli 251 miliónov Sk, ďalších 43 miliónov Sk by si vyžiadali sadové úpravy okolitého parku. Financovanie rekonštrukcie by malo byť viaczdrojové. Využiť by sa mali okrem vlastných zdrojov aj úverové zdroje, štrukturálne fondy Európskej únie, sponzorstvo, podpora štátu i samosprávy. Návratnosť vložených investícií by zabezpečovali zdroje z prenájmu reprezentačných priestorov kaštieľa, z ubytovacích a stravovacích služieb, z výstav či koncertov. Očakávaná návratnosť investícií je 2O rokov. Práve vysoké investície a dlhá návratnosť, havarijný stav kaštieľa spolu s dlhodobým nezáujmom investorov o túto národnú kultúrnu pamiatku patria k najväčším negatívam projektu revitalizácie kaštieľa.
Klasicistický kaštieľ vznikol po poslednej prestavbe budov stojacich na bývalom opevnení Vodného hradu Šintava v roku 1841. Na nádvorí kaštieľa sa viedol v rokoch 1981 až 1992 rozsiahly archeologický výskum, ktorý odhalil základy Šintavského hradu. Hrad vznikol nepochybne už pred 13. storočím a patril do sústavy vnútornej, považskej línie opevnení. Pod stredovekým hradom sa však našli aj zvyšky opevnenia strážcov brodu na Českej ceste, siahajúce do 10. storočia. Objekt bol v majetku viacerých rodov, ktoré ho postupne rozširovali a prebudovali na protitureckú pevnosť, ktorú nepriateľ nikdy nedobyl. Hrad od roku 1639 patril Eszterházyovcom, ktorí po porážke stavovských povstaní prestavali v polovici 18. storočia časť vonkajšieho hradu na reprezentačné vidiecke sídlo. V prvej polovici 19. storočia ho klasicisticky upravili. V súčasnosti je kaštieľ opustený a chátra.
