Bratislava 24. februára (ČTK) - Učenie naspamäť a nadbytočné množstvo teoretických informácií by mal z učebných osnov pomôcť odstrániť nový školský zákon. Žiaci by zároveň mali mať viac priestoru pre vlastné názory, uviedli autori predbežnej informácie o pripravovanom zákone, ktorý zverejnilo ministerstvo školstva na svojej internetovej stránke.
Niektorí odborníci však upozornili, že zákon je len prvým krokom ku skutočnej reforme vzdelávania. Jej príprava podľa nich potrvá niekoľko rokov.
"V praxi by sa malo začať učiť po novom o päť až šesť rokov," povedala ČTK odborníčka na školstvo Zuzana Humajová z bratislavského Konzervatívneho inštitútu. Minimálne tri roky sú podľa nej potrebné na to, aby ministerstvom vybraní experti určili, ktoré vedomosti by mali ovládať všetci žiaci. Takzvané rámcové vzdelávacie programy by boli smerodajné napríklad pre tvorbu učebníc.
O zvyšku učiva by mali podľa Humajovej rozhodovať školy. Počas ďalších dvoch rokov by mohli pripraviť školské vzdelávacie programy, ktorými by reagovali na požiadavky trhu práce, dodala.
Podmienkou pre väčšiu voľnosť škôl však bude výrazný úbytok učiva, ktoré musia zvládnuť žiaci v súčasnosti. "Bude to ťažký boj, pretože máloktorý učiteľ sa zmieri s tým, že veľká časť jeho predmetu sa už nebude učiť a neustále pribúdajú aj požiadavky, aby sa v školách učili nové predmety," povedal ČTK autor koncepcie vzdelávania Milénium Miron Zelina. Ide napríklad o mediálnu, či environmentálnu výchovu. Zároveň bude podľa neho potrebné pripraviť na zmeny učiteľov a znížiť počty žiakov triedach. "S viac než tridsiatimi študentmi v učebni nie možné učiť moderne", dodal Zelina, ktorý je jedným z členov poradného tímu ministra pre regionálne školstvo.
Niektoré gymnáziá by po novom mali začať učiť už od budúceho školského roka. V praxi budú overovať návrh tímu odborníkov, ktorí pod vedením Pavla Černeka zlúčili predmety do širších vzdelávacích oblastí. Napríklad namiesto tradičného dejepisu, geografie a občianskej náuky by sa študenti mali učiť výber z nich v širších súvislostiach zhrnuté v jednom predmete.
V Česku prijali zákon, od ktorého sa očakávala reforma vzdelávania, v roku 2005. Školy mali v priebehu dvoch rokov pripraviť vlastné vzdelávacie programy, no mnohé sa doposiaľ nedokázali vzdať tradičných učebných osnov.
V súčasnosti platný slovenský školský zákon bol schválený ešte v roku 1984. Napriek tomu, že svoje verzie zákona pripravili v minulosti aj predchodcovia súčasného ministra Jána Mikolaja, Milan Ftáčnik aj Martin Fronc, podporu poslancov nezískali.
Slovenskí žiaci medzičasom dosahovali v medzinárodných meraniach vedomostí priemerné výsledky a medzi ich najväčšie nedostatky patrilo, že nedokázali spojiť vedomosti z viacerých predmetov či využiť ich pri riešení situácii z reálneho života.
Miroslav Grman pto
