BRATISLAVA 24. februára (SITA) - Historický organ z Dómu svätého Martina v Bratislave je národnou hnuteľnou kultúrnou pamiatkou. Zákon o ochrane pamiatkového fondu povoľuje premiestňovať nielen hnuteľné, ale dokonca aj nehnuteľné pamiatky, pre agentúru SITA to povedal koncertný organista a hudobník Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Stanislav Šurin. Organ je v štátoch EÚ chápaný v prvom rade ako hudobná pamiatka. Podľa Šurina, ktorý je zakladateľom festivalu Trnavské organové dni, nástroj z roku 1880 ani v čase svojho vzniku nepatril k špičke. Pripomína, že známy koncertný organista a pedagóg Ferdinand Klinda vo svojej knihe Organ v kultúre dvoch tisícročí tvrdí, že bol "od počiatku chybný a nespĺňal úlohu reprezentatívneho nástroja v takom významnom chráme". Jeho najväčším hendikepom je však podľa Šurina jeho chybné umiestnenie. Píšťaly organa nesmerujú do lode chrámu, ale proti sebe, čím sa väčšina zvuku stráca. "Po jeho premiestnení do Žiliny by organ mohol znieť tak, že by vynikli všetky jeho zvukové pozitíva. Je tu totiž možnosť na jeho úplné ´roztvorenie´, čo v dóme nie je možné." V prípade premiestnenia organu z dómu a jeho správnym umiestnením v inom priestore, konkrétne v Kostole Panny Márie Sedembolestnej v Žiline, sa tak výrazne zlepší hudobná stránka pamiatky. Nástroj bude po 127 rokoch možné vidieť v celej jeho veľkosti.
Argument niektorých protivníkov sťahovania organa, že organ navrhoval a financoval skladateľ Franz Liszt nie sú podľa Šurina oficiálne dokázané. "Ak niekto začne podsúvať verejným médiám takéto tvrdenie, bolo by seriózne, ak by ho podložil relevantnými dôkazmi." Nesúhlasí ani s tvrdením, podľa ktorého by sa mal po presťahovaní organa prebudovať chór bratislavského dómu. "Chór sa neprebuduje, len sa spevní, lebo nezodpovedá statickým normám. Bude mať svoju vlastnú nosnú konštrukciu,“ zdôraznil.
Organista S. Šurin zároveň upozornil, že po druhej svetovej vojne sa na Slovensku nepostavil ani jeden významný organ, ktorý by bol porovnateľný so štandardnou svetovou úrovňou. V tradičných organových krajinách Európy, akými sú Nemecko, Rakúsko či Francúzsko, vznikne ročne niekoľko stoviek nových organov. Tie najlepšie a najväčšie sú umiestňované práve v starých významných katedrálach. Významné organy vznikajú v súčasnosti aj v Poľsku, Maďarsku a v Českej republike.
Nový organ bude klasický píšťalový mechanický nástroj postavený na báze tradičného organárstva. Doplní ho počítačová technika, ktorá organistovi umožní do pamäte ukladať a počas hry využívať tisíce zvukových kombinácií. Nový organ Dómu sv. Martina stavia firma Geralda Woehla z nemeckého Marburgu, ktorá vyhrala konkurz. Táto firma postavila napríklad známy Bachov organ v Thomaskirche v Lipsku, kde je Bach pochovaný. Organ pre bratislavský dóm bude typom tzv. univerzálneho organa so špecifickým prihliadnutím práve na interpretáciu diel Johanna Sebastiana Bacha a francúzskej organovej hudby 19. a 20. storočia. Na Slovensku sa pritom v súčasnosti nenachádza organ, na ktorom by táto hudba ideálne znela. "Nebolo by dobré zahodiť šancu mať takýto nástroj na Slovensku. Nový organ bude dôležitý pre formovanie interpretačných názorov mladej generácie organistov a vzorom pre smerovanie našich organárskych firiem." Stavbu nového organa zastrešuje za rímskokatolícku cirkev arcibiskup Bratislavsko-trnavskej diecézy Ján Sokol. Cirkev projekt zaplatí zo svojich zdrojov a darov sponzorov. Cena organa je 993 000 eur bez DPH.
Na sťahovanie organa sú v odbornej verejnosti rôzne názory a téme bol venovaný aj januárový poslanecký prieskum členov Výboru NR SR pre kultúru a médiá. K téme sa vyjadrilo aj Ministerstvo kultúry (MK) SR. Ministerstvo je presvedčené, že neogotický organ, ktorý bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku, by mal zostať na pôvodnom mieste ako súčasť kompletne zachovaného neogotického interiéru Dómu sv. Martina. Riaditeľka Pamiatkového úradu dostala podnet od MK SR na prešetrenie rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu v Bratislave a skonštatovala, že právne nedošlo k pochybeniu.
