BRATISLAVA 24. februára (SITA) - Telesne postihnutí napríklad pri detskej mozgovej obrne, skleróze multiplex, ale aj pacienti po úrazoch či operáciách môžu využívať na zlepšenie stavu hipoterapiu. Rehabilitačná hipoterapia rovnako pomáha pri bolestivej menštruácií, pri problémoch s otehotnením, ale aj po znásilneniach. Ako pre agentúru SITA povedala hipoterapeutka Dana Struhárová, využívajú ju takisto ľudia po infarkte myokardu. Pedagogicko-psychologickú hipoterapiu využívajú pacienti s neurózami, autizmom, hyperaktivitou, retardáciou, či špecifickými poruchami učenia. Pre človeka nie je dané nejaké vekové obmedzenie, iba váhové, vysvetlila Struhárová. Obezitu treba riešiť ešte pred začiatkom hipoterapie. Začína sa pracovať už s polročnými batoľatami, pre ktoré sú však určené odlišné cviky. Pri starších pacientoch je podmienkou to, aby sa dokázal sám udržať na koni, dodala.
Na Slovensku sa liečenie touto metódou ešte len rozbieha. Pri mnohých stajniach ponúkajú hipoterapiu, aj keď to vlastne hipoterapia nie je, informovala Struhárová. V každom kraji je minimálne päť hipoterapeutických centier. Jedno stretnutie vyjde na 250 až 300 korún. Dĺžka stretnutí je rôzna, záleží od pacienta, je to približne 30 minút. Potom už strácajú koncentráciu a sú unavení. Na začiatku stretnutia je rozpohybovanie sa, potom samotná jazda a nakoniec sa využíva ešte teplo a dotyk s koňom na zavŕšenie terapie. Prvých tri až päť stretnutí býva potrebných na spoznanie sa a prekonanie strachu. Pri pätnástich až dvadsiatich stretnutiach je už vidieť výsledky. Aj ľuďom s mozgovou obrnou sa často výrazne zlepší stav, mnohí čo začínali na vozíku môžu po skončení terapie normálne chodiť, tvrdí Struhárová.
Hipoterapia je liečebná metóda, pri ktorej sa ako partner aj prostredník využíva kôň. Je však potrebná prítomnosť hipoterapeuta, ktorý pacientovi povie, čo má robiť a ako má sedieť. Terapeut učí pacientov využívať to, čo im môže kôň dať. Hipoterapeutický kôň musí byť na túto prácu pripravený. Ako povedala Struhárová, je dôležité, ako pristupuje k človeku. Musí to byť veľký zdravý jazdecký kôň. Nevyhnutnou vlastnosťou je trpezlivosť. Najvhodnejšie sú kone zo stáda, ktoré si už zvykli na istú hierarchiu nadriadenosti a podriadenosti. Tieto kone nie sú dominantné, musia sa vedieť podriadiť autorite človeka. Najprv začínajú troj- až štvorročné kone s klasickým výcvikom, aby si zvykli na sedlo a uzdu. Potom podstúpia ešte tréning, kde sa naučia znášať nečakané podnety napríklad kopanie, škriabanie, výkriky, či tlieskanie. Celý výcvik trvá približne dva roky, informovala Struhárová.
