BRATISLAVA 26. februára (SITA) - Napriek prisľúbenej finančnej pomoci predsedu vlády potrebná rekonštrukcia priestorov Najvyššieho súdu SR podľa jeho predsedu Milana Karabína stojí pre nekomunikáciu zo strany správcu budovy, ministra spravodlivosti Štefana Harabina. Karabín to dnes povedal pred novinármi.
Karabín považuje rekonštrukciu jednej z pojednávacích miestnosti na Najvyššom súde (NS) SR na viacúčelovú miestnosť, kde by mohli sudcovia pracovať s dôvernými utajovanými skutočnosťami, za veľmi dôležitú. Na tento účel žiadal financie už pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu a na stretnutí s premiérom 17. januára dostal od Roberta Fica prísľub pomoci z rezervy predsedu vlády. "Nepokročilo sa. Na rekonštrukčné práce v budove potrebujeme súhlas správcu budovy, a tým je ministerstvo spravodlivosti. Na žiadosť o povolenie na takéto práce, ktorú sme ministerstvu adresovali hneď po stretnutí s premiérom, dodnes ministerstvo neodpovedalo," povedal Karabín s tým, že kým NS nemá tento súhlas, prisľúbených 14 miliónov od Fica nedostane. "Je to dôkaz malosti ministra Harabina," povedal Karabín a dodal, že o nekomunikácii zo strany Harabina už Fica informoval a premiér mu podľa jeho slov prisľúbil, že sa o probléme s Harabinom porozpráva.
Ministerstvo spravodlivosti (MS) podľa hovorcu Michala Jurčiho stále nedostalo od NS projekt zamýšľanej rekonštrukcie, preto považuje za ťažké vyjadriť sa k nej. "K opatrnosti nás vedie fakt, že podľa vyšetrovateľa sa majetok za približne 1,5 milióna stratil práve počas predsedovania pána Karabína," povedal pre médiá Jurči s tým, že ministerstvo očakáva, že spomínaný projekt dostane. Na otázku SITA, či ministerstvo nemohlo požiadavku na dodanie projektu vzniesť v reakcii na žiadosť NS, Jurči odpovedal, že "samozrejme dáme na vedomie pánu predsedovi NS, že potrebujeme projekt, aby sme sa vedeli k tomu vyjadriť". Prečo tak doteraz neurobili, Jurči zdôvodnil tým, že MS považuje za samozrejmé informovať v prípade záujmu o prestavbu správcu o tom, čo chce záujemca robiť. "To sa doteraz nestalo," dodal Jurči s tým, že nejde o osobný spor ministra spravodlivosti Harabina a predsedu NS Karabína.
Ústava by mala definovať kompetencie Súdnej rady
Predseda Súdnej rady a Najvyššieho súdu Milan Karabín je za definovanie postavenia a kompetencií Súdnej rady v ústave a tiež za to, aby právomoc menovať predsedov súdov patrila Súdnej rade a nie ministerstvu spravodlivosti ako doteraz. Karabín to povedal na dnešnej tlačovej besede po rokovaní Súdnej rady, ktoré bolo 22. a 23. februára v Omšení.
Súdna rada v Omšení prerokovala súhrnnú správu o stanoviskách a názoroch sudcovských rád a predsedov krajských súdov na súčasný stav výkonu súdnictva. Rada ju vzala na vedomie a odporučila ju dopracovať o stanoviská sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR a ostatnej právnickej verejnosti k postaveniu Súdnej rady. V správe sa konštatujú pozitívne prvky reformy súdnictva, osobitne v oblasti technického vybavenia súdov a v zavedení systému náhodného prideľovania súdnych vecí elektronickou podateľňou. V celom rozsahu sa podľa správy ciele reformy ešte nenaplnili. Podľa Karabína treba zefektívniť a urýchliť konanie na súdoch, prijaté právne normy ešte nemajú požadovanú kvalitu.
"Nezávislosť justície nie je samoúčelná, je neodmysliteľným atribútom princípov právneho štátu, je dôležitá pre každého občana. Aby požadované princípy boli na Slovensku realitou, status nezávislého sudcu i justície ako celku musí byť štátom garantovaný právne, inštitucionálne i materiálne," povedal Karabín s tým, že to je podľa neho aj zmyslom práce Súdnej rady. Na podobu a postavenie Súdnej rady tak, aby bola skutočným ochrancom nezávislosti súdnictva, zatiaľ nie je v samotnej rade podľa Karabína jednotný názor. "Je potrebná definícia samotnej Súdnej rady v ústave, spôsob jej vytvárania a kompetencie," povedal s tým, že súčasná Súdna rada by sa do skončenia mandátu 28. júna mala touto otázkou zaoberať.
Podľa Karabína sa diskutuje o regionálnom princípe voľby členov rady, o otázke majority členov rady volených sudcami, o otázke prípravy štátneho rozpočtu pre rezort justície, o kompetenciách v disciplinárnej oblasti, legislatívnej i o kompetencii rady podávať podnety na Ústavný súd SR, ak dospeje k názoru, že prijatý zákon, ktorý sa týka postavenia a činnosti sudcov, je v rozpore s Ústavou SR.
Zmeny sídel obvodov súdov podľa správy nie sú na prospech justície ani občana. Sústavu súdov treba podľa nej ustáliť. "V personálnej oblasti by mohla Súdna rada riešiť aj otázky, ktoré v súčasnosti spadajú do výkonnej moci - menovanie predsedov a podpredsedov súdov," povedal Karabín s tým, že zatiaľ ide o jeho osobný názor, ktorým sa bude Súdna rada zaoberať. Predseda NS tiež považuje zlepšenie materiálno- technického vybavenia súdov za podmienku zrýchlenia konaní.
aktualizované 14:09
