BRATISLAVA 27. februára (SITA) - Slovenská republika sa síce vo svojich oficiálnych dokumentoch prihlásila k princípom rovnosti príležitostí žien a mužov, faktický stav charakterizujú skôr značne rozšírené rodové nerovnosti, uvádza sa v tlačovej informácii Inštitútu pre verejné otázky (IVO).
IVO na dnešnej tlačovej besede prezentoval publikáciu Ženy, muži a vek v štatistikách trhu práce. Inštitút na podujatí zastupovala autorka publikácie Jarmila Filadelfiová a jej editorka Zora Bútorová. Publikácia je prvou zo šiestich výskumných štúdií pripravovaných v rámci projektu Plus pre ženy 45+ Iniciatívy Spoločenstva EQUAL, ktorý je financovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Projekt reaguje na viacnásobne paradoxnú situáciu, v ktorej sa nachádza slovenská spoločnosť a usiluje sa prispieť ku komplexnému zmapovaniu pracovnej situácie žien starších ako 45 rokov, uvádza IVO.
O tom, že ťažkosti zamestnať sa majú na Slovensku práve staršie ženy, je podľa publikácie presvedčená aj verejnosť. "Názor populácie je taký, že staršie ženy sú najviac znevýhodnené na trhu práce," uviedla sociologička Filadelfiová. Myslia si to takmer tri štvrtiny ľudí, dodala. Jedným z dôvodov je podľa nej aj dvojité zaťaženie žien, keď popri starostlivosti o vlastnú domácnosť vypomáhajú aj rodinám detí a starajú sa o starších príbuzných.
Autorka upozornila, že táto skupina je najviac zasiahnutá nedávnym zvýšením veku odchodu do dôchodku. Predpokladá, že po zvýšení dôchodkového veku bude musieť približne dvestotisíc žien zotrvať na trhu práce dlhšie, než pôvodne očakávali. V niektorých prípadoch je to predĺženie aj o osem rokov, poznamenala. Mnohé z nich podľa nej zažívajú obavy z toho, či pred dosiahnutím dôchodkového veku neprídu o prácu.
Ženy takisto v porovnaní s mužmi zarábajú v priemere o 26 percent menej a to bez ohľadu na vek a vzdelanie, uviedla autorka. To sa podľa nej premieta do nižšej úrovne dôchodkov a vyššieho ohrozenia dôchodkýň chudobou.
Podľa sociologičky Zory Bútorovej sú ženy tiež väčšmi ochotné vykonávať prácu, ktorá je pod ich kvalifikáciu.
Slovensko v štatistikách zamestnanosti zaostáva za Európskou úniou. V skupine 55 až 64 rokov predstavovala v roku 2004 zamestnanosť žien 12,6 percenta, pričom v krajinách únie to bolo priemerne takmer 32 percent, v Česku napríklad takmer 30 percent.
Demografické trendy na slovenskom trhu práce v súčasnosti formuje starnutie populácie, neskoršie rodičovstvo a vysoká úmrtnosť mužov. Rastie početnosť najstaršej skupiny populácie, vrchol tohto rastu sa očakáva v roku 2020. V dôsledku dlhodobo vyššej úmrtnosti mužov sa posilňuje zastúpenie žien na celkovej populácii a prehlbuje sa feminizácia staroby. Miera ekonomickej aktivity dosahuje u mužov takmer 70 %, kým u žien len o málo prekračuje hranicu 50 %.
V roku 2004 bola zamestnanosť slovenských žien 50,9 % a 63,2 % v prípade mužov. Miera zamestnanosti všetkých vekových skupín žien v SR je nižšia ako priemer krajín EÚ. V posledných rokoch ubudlo pracujúcich z najnižších vekových kategórií a pribudlo v najstaršej kategórii ľudí v produktívnom veku, teda od 45 do 64 rokov. Je dôležité, aby verejná politika rešpektovala tento stav a zamerala sa na prekonávanie disproporcie vo vývoji pracovnej sily, čo sa dosiaľ nepodarilo, uvádza sa v správe IVO. Až tri štvrtiny slovenskej populácie si myslí, že ľudia vo veku od 45 do 64 rokov sú pri získavaní zamestnania znevýhodňovaní.
Určitú úlohu tu podľa Bútorovej zohráva skutočnosť, že na Slovensku vznikla generácia mladších manažérov a zamestnávateľov, ktorí sa radšej obklopujú vrstovníkmi. Mnohé európske krajiny sa už roky zaoberajú analýzou pracovných schopností starších, u nás sa zatiaľ nič také nedeje. Filadelfiová pripomenula, že zmena legislatívy, ktorá by vychádzala v ústrety starším zamestnancom by bola prospešná, ale sama by problém neriešila. Zamestnávateľov treba presvedčiť o tom, že vekovo zmiešané kolektívy firmám prospievajú, pripomenula Bútorová a dodala, že slovenskí zamestnávatelia to priznávajú, ale mnohí zároveň dodávajú, že v ich podmienkach to nepripadá do úvahy
Pre slovenský trh práce je charakteristická rodová segregácia odvetví a profesií. Niektoré odvetvia, ako napríklad školstvo, zdravotníctvo a sociálne služby sú silno feminizované. Feminizované profesie sú v odvetviach s najnižšou priemernou mzdou. V súkromnom sektore prevažujú muži (60,2 %), vo verejnom sektore zasa ženy (53,9 %). Medzi podnikateľmi je zastúpenie žien iba 26,4-percentné. Vyššiu nezamestnanosť žien spôsobuje aj nízke zastúpenie práce na skrátený pracovný úväzok. V porovnaní s krajinami EÚ-15 (starí členovia únie) vnímajú pracujúci na Slovensku svoju prácu ako oveľa rizikovejšiu. Až 40 % mužov má pocit, že ich práca ohrozuje ich zdravie a bezpečnosť, takéto obavy vyjadrilo iba 30 % žien.
Skupina žien a mužov vo veku vyššom ako 45 rokov predstavuje 36,4 % celkovej slovenskej populácie, čo je viac ako jeden milión žien a približne 900 000 mužov. Z celkového počtu mužov vo veku od 45 do 64 rokov v roku 2004 pracovalo 62,1 %, medzi ženami to bolo 46,2 %. V období 2001 až 2005 bola priemerná hodinová mzda žien o 26 % nižšia.
Na pracoviskách sa vyžaduje určitá autonómnosť pracovníkov pri organizovaní si svojho výkonu na pracovisku. V tom, ako sa toto vyvíja u žien a u mužov sú zreteľné rozdiely, uviedla Bútorová a dodala, že muži majú s narastajúcimi pracovnými skúsenosťami väčšiu šancu ich využiť vo vyššom veku, kým u žien je táto možnosť menej výrazná.
Autor: zh
Beata
Balogová
