BRATISLAVA 28. februára (SITA) - Tvorbu maliara Ľuboša Hnatoviča a výtvarníka Miloša Karáska si návštevníci Domu kultúry v Bratislave môžu pozrieť od 3. do 31. marca. Výstavou oboch autorov plánuje spoločnosť Filkornarts s.r.o, ktorá je aj organizátorom výstavy, zahájiť prezentácie slovenského výtvarného umenia na domácej pôde. Organizátori chcú takýmto spôsobom pozdvihnúť kultúrne povedomie širšej verejnosti u nás a v zahraničí a rozšíriť tak propagáciu slovenskej kultúry v prostredí kultúr iných národov. Kurátorom výstavy je výtvarný teoretik Peter Krivda.
Ľuboš Hnatovič sa na súčasnej výstave prezentuje tromi obrazovými cyklami – Figúry, Zátišia a Blázni. Vo svojej tvorbe poukazuje na svoju náklonnosť ku klasickej maľbe so všetkými jej kvalitatívnymi danosťami. Vo figúrach na jeho plátnach nachádzame kompozície ľudských postáv, tiel vzájomne sa prelínajúcich a strnulých v rôznych pózach. Tieto postavy sú len schránkami, nositeľmi energií, vnútorných duchovných priemetov, všetkého toho, čo príroda nadelila človeku, aby niesol počas svojho života v obale na dvoch nohách. Tento ľudský fenomén sa premieta u Hnatoviča aj v jeho Zátišiach. Takmer v každom je zakomponovaná lebka človeka, ako jeho symbol, ale aj ako symbol pominuteľnosti, časomiery a možno aj večnosti. Cyklus Blázni vznikol v psychiatrickej liečebni, kam maliar chodil maľovať pacientov. Vo svojom diele zobrazil ľudí, ktorí žijú svoj zvláštny život na druhom programe, v „kukučom hniezde“, v priestore nám tak vzdialenom.
Miloš Karásek sa na výstave predstaví svojou sochárskou tvorbou. Autorove tvorivé aktivity siahajú aj do architektúry, maľby, divadelnej dramatiky i réžie. V rozsiahlej kolekcii bronzových plastík, ktorými sa na výstave prezentuje, dominuje postmodernistické hľadanie kdesi v historických nánosoch prastarých kultúr či kultov. Prenášanie sa do priestoru prírodných (nie primitívnych) národov a ich stvárňovania reálnych i ireálnych vnemov. Na Karáskových kamenných podstavcoch akoby defilovali egyptskí, keltskí, slovanskí bôžikovia, postavy z legiend a mýtov so stále a všadeprítomnou erotikou a Karáskovskou iróniou a humorom.
