Bratislava 8. marca (ČTK) - Spoločnosti Slovenské elektrárne (SE) hrozí, že nebude môcť prevádzkovať štátnu vodnú elektráreň v Gabčíkove. Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) by mal totiž podľa generálnej prokuratúry navrhnúť súdu, aby zrušil platnosť zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne, informovala dnes prokuratúra. Podľa nej sa mal prevádzkovateľ Gabčíkova vybrať súťažou. Úrad sa má definitívne rozhodnúť v piatok.
Zmluvu o prevádzke Gabčíkova presadila minulá vláda Mikuláša Dzurindu pri predaji väčšinového balíku SE talianskej spoločnosti Enel. Súčasný premiér Robert Fico ju vlani spochybnil a poukázal na jej údajnú nevýhodnosť pre štát. Vo februári sa však dohodol so šéfom Enelu, že sa obe strany pokúsia spor urovnať. O výstavbu vodného diela na Dunaji, ktoré patrí štátnemu podniku Vodohospodárska výstavba, Slovensko tiež vedie dlhoročný spor s Maďarskom.
ÚVO podľa prokuratúry nepostupoval správne, keď sa pri posudzovaní zmluvy neriadil podľa zákona o verejnom obstarávaní. Úrad totiž chybne posúdil zmluvu ako koncesiu na služby. Podľa prokuratúry sa však zákon o obstarávaní na zmluvu vzťahuje. Prvý námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý dnes novinárom povedal, že pri prenájme vodného diela tak nemali byť vylúčené iné spoločnosti. "Mala byť vyhlásená súťaž," povedal Tichý.
Prokuratúra upozornila ÚVO na chybu pri posudzovaní zmluvy na základe podnetu z ministerstva životného prostredia. "Zástupcovia ÚVO sa v plnej miere stotožnili s názorom a stanoviskom generálnej prokuratúry," uviedla hovorkyňa úradu Helena Fialová. Definitívne však úrad podľa nej rozhodne až v piatok po návrate šéfa ÚVO Bélu Angyala z dovolenky.
Úrad sa má podľa prokuratúry obrátiť na súd do soboty, kedy uplynie rok od podpísania zmluvy.
V prípade zmeny podmienok prenájmu elektrární Enelu podľa niektorých odborníkov nemožno vylúčiť, že firma si bude od štátu nárokovať náhradu až 50 miliárd korún. Enel má totiž podľa zmlúv podpísaných s Dzurindovou vládou za zmenu podmienok prenájmu nárok na odškodné. Enel považuje zmluvu o prenájme Gabčíkova za platnú. Podľa Tichého by však Slovensku sankcie hroziť nemali. "Keďže by šlo o zmluvu neplatnú, aj náhrada škody by nebola na mieste," povedal Tichý.
SR chce do sporu o Gabčíkovo-Nagymaros zapojiť Brusel
Slovensko a Maďarsko v stredu rokovali o naplnení haagskeho rozsudku, opäť sa nikam neposunuli
Slovensko trvá na tom, aby sa do riešenia sporu o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros zapojila tretia strana - experti Európskej únie. Uviedol to po rokovaní Slovenska a Maďarska v Bratislave vedúci slovenskej delegácie Dominik Kocinger. "Možno konštatovať, že ani výsledky rokovaní odborných pracovných skupín nepriniesli po desiatich rokoch od rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu želateľný výsledok," konštatuje zápisnica z rokovania, ktoré sa skončilo v stredu neskoro večer. Slovensko preto žiada, aby sa na posudzovaní alternatív naplnenia rozsudku zúčastnili experti, určení Komisiou Európskej únie.
SR a Maďarsko sa dohodli, že do dvoch týždňov zriadia pracovnú skupinu, ktorá do konca apríla vypracuje "návrh strategického posudzovania vplyvov." Slovenská časť pracovnej skupiny do konca marca odovzdá maďarskej svoj návrh. Pripraví tiež metodiku spoločného monitorovania prírodného prostredia v úseku Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou, ktorý bude v prípade súhlasu oboch strán slúžiť ako podklad pre strategické posudzovanie vplyvov. Potom budú obe strany pokračovať "v skúmaní návrhu dohody, predloženej slovenskou stranou 19. decembra 2006 a s tým súvisiace stanovisko maďarskej strany."
SR a Maďarsko sa dostali do sporu, keď Maďarsko odstúpilo od stavby sústavy vodných diel na Dunaji. Medzinárodný súd v Haagu rozhodol, že Maďarsko nemalo právo zastaviť práce. Československo mohlo začať v roku 1991 s dočasným riešením, nemalo však právo ho o rok neskôr uviesť do prevádzky. Tribunál tiež rozhodol, že oznámenie Maďarska z mája 1992 o ukončení zmluvy o výstavbe sústavy vodných diel z roku 1977 nemalo právny účinok na jej ukončenie. Zároveň vyzval obe strany, aby v dobrej vôli rokovali a dohodli sa, inak musia rešpektovať prevádzkový poriadok v súlade so zmluvou z roku 1977.
Rokovania Slovenska a Maďarska o naplnení rozsudku sa začali po dvaapolročnej prestávke na jar 2004. V roku 2005 pokračovali rokovania na úrovni vládnych delegácií v rámci pracovných skupín pre právne otázky, pre otázky vodného hospodárstva, ekológie, plavby a energetiky a pre ekonomické otázky. Expertné skupiny ukončili prácu 5. októbra 2006. Vláda SR 6. decembra 2006 schválila princípy rokovaní o konečnej dohode.
Medzi Bratislavou a Budapešťou pretrvávajú rozdielne názory na technické riešenie naplnenia haagskeho rozsudku. Kým SR by uprednostnila postavenie dolného stupňa, Maďarsko navrhuje spevnenie dna kamennými košmi, čo je pre SR neprijateľné. Postavenie Nagymarosu vylúčila maďarská vláda v uznesení z minulého roka. MR ale akceptuje postavenie stupňa v Čunove, čo bol predtým neuralgický bod rokovaní. EÚ chce spriechodniť celý Dunaj pre veľké lode.
Aktualizované 14:50
