BRATISLAVA 8. marca (SITA) - Necelá tretina vysokoškolákov sa rozhoduje pre štúdium na škole podľa toho, či je kvalitná. Vyplýva to zo študentského prieskumu, ktorý urobila Akademická ratingová a rankingová agentúra (ARRA). Na dnešnej tlačovej besede predseda ARRA Juraj Barta povedal, že vysokým školám sa vyčíta ich nízka kvalita, ale na druhej strane "nie je veľký dopyt po kvalite ani zo strany študentov." Podľa neho jednou z príčin je aj to, že u nás absolventi vysokých škôl nemajú problém nájsť si prácu. Pri ich zamestnávaní sa neberie ohľad na to, aký odbor vyštudovali. "Ak to takto bude pokračovať, tak zrejme počet tých študentov, ktorí hľadajú kvalitu na vysokej škole, nebude rásť," upozornil Barta.
Podľa prieskumu možno rozlišovať na základe dôvodov pre výber školy štyri typy študentov. V prvej skupine sú mladí ľudia, ktorí sa rozhodujú pre vysokú školu podľa jej prestíže, kvality a možnosti uplatnenia sa v praxi. Z výskumu vyplynulo, že sem patrí viac žien ako mužov. Mužské pokolenie dominuje skupine, ktorá je opakom prvej skupiny. Charakterizuje ju to, že školu si vybrali aj podľa toho, či sa na ňu dostali bez prijímačiek. Títo študenti vyjadrili najmenšiu spokojnosť so školou. Ďalšiu skupinu tvoria tí, ktorí si volia školu tak, aby mali čo najnižšie náklady. Väčšinou študujú v mieste svojho bydliska. Charakteristickou črtou štvrtej skupiny je ich záujem o študentský život. Najväčšmi ich zaujíma, či škola sídli v meste, kde majú priateľov a sú možnosti pre zábavu.
Z výsledkov prieskumu vyplýva, že jedna pätina vysokoškolákov je vyslovene nespokojná so svojou školou, necelá polovica pociťuje miernu spokojnosť. Iba 14 % vysokoškolákov je veľmi spokojných. Predseda Študentskej rady vysokých škôl Jaroslav Juriga to považuje za alarmujúce. "Vysoké školy majú stále čo dobiehať v skvalitňovaní učebných osnov, študijných podmienok, ktoré poskytujú," povedal Juriga. Podľa neho častokrát sa učia staré veci, na ktorých "dokonca učitelia lipnú". Študenti podľa prieskumu najviac oceňujú učiteľov. Juriga si myslí, že to súvisí s tým, že ak má učiteľ malé nároky na študenta, tak získava sympatie. Študenti sú najmenej spokojní s technickým vybavením škôl a uvítali by lepší prístup k internetu. Problémy vidia aj v nedostatočnom vybavení knižníc. "Je to zásadný problém, v zahraničí sú knižnice niečo, s čím sa školy chvália," uviedol Barta. U rodičov býva 40 % študentov. Zaujímavosťou je, že väčšiu spokojnosť vyjadrujú študenti, ktorí bývajú na internátoch dlhšie. Jedine v tomto prípade sa pozitívnejšie o škole vyjadrili "služobne" starší študenti, dodal Barta. V porovnaní s nižšími ročníkmi si "služobne" starší študenti myslia, že učivo zo školy nevyužijú v dostatočnej miere v praxi. Podľa výskumu jedna šestina študentov si neprivyrába počas štúdia.
ARRA v spolupráci s prieskumnou agentúrou GfK Slovakia poslali mail s dotazníkom 20 tisícom študentov. Z prieskumu vylúčili vysokoškolákov z prvých ročníkov. Odpovede im prišli od takmer troch tisícok študentov, pričom 2 015 dotazníkov akceptovali. Vysokoškoláci väčšinou zabúdali odpovedať na všetky otázky. Údaje zbierali v novembri a decembri minulého roka. Rastislav Kočan z GfK Slovakia považuje výsledky za reprezentatívne. Súkromné školy zatiaľ do prieskumu nezapojili.
ARRA už dvakrát zverejnila správu o hodnotení vysokých škôl. Je nezávislou inštitúciou, skúma kvalitu vzdelávania, výskumu a vývoja na slovenských vysokoškolských a vedeckých inštitúciách. Snažia sa o to, aby sa neskôr výsledky zo študentského prieskumu zahrnuli aj do hodnotenia vysokých škôl. Chcú, aby sa doň zapojilo viac študentov.
Ministerstvo sa k výsledkom prieskumu nevyjadruje
Ministerstvo školstva (MŠ) SR sa nebude vyjadrovať k výsledkom študentského prieskumu, ktorý urobila Akademická ratingová a rankingová agentúra (ARRA). Ako pre agentúru SITA povedala hovorkyňa rezortu Viera Trpišová, agentúru ARRA nepovažujú za svojho partnera a výskum nie je pre nich dôveryhodný. Za dôveryhodného partnera považujú Ústav informácií a prognóz SR.
MŠ sa už v decembri nevyjadrilo k správe tejto agentúry, v ktorej druhýkrát hodnotili kvalitu slovenských vysokých škôl. Ako dôvod vtedy uviedlo, že rezort akceptuje "len hodnotenia akreditovaných pracovísk, ktoré poskytujú korektné a presné údaje." Za rozhodujúce označili hodnotenia akreditačnej komisie a Európskej asociácie univerzít.
