Bratislava 10. marca (TASR) - Na Slovensku doteraz nebola oficiálne vydaná učebnica ani gramatika posunkového jazyka a dokonca nemáme ani lingvistu, ktorý by sa venoval jazyku sluchovo postihnutých. Potvrdili to špeciálni pedagógovia i samotní sluchovo postihnutí.
Hoci má posunkový jazyk svoju štruktúru, slovnú zásobu a všetky náležitosti, ktoré každý jazyk má, nie je považovaný za plnohodnotný jazyk. Na Slovensku žijú štyri percentá sluchovo postihnutých. Za hlavný problém v oblasti vzdelávania považujú práve používanie posunkového jazyka.
"Postihnuté dieťa má právo vzdelávať sa v posunkovej reči. Ale doteraz neexistuje žiadny vykonávací predpis, ktorý by určoval, čo treba spraviť, aby sa tento jazyk stal súčasťou vzdelávania a vyučoval sa v špeciálnych školách," tvrdí Iris Domancová zo Štátneho pedagogického ústavu.
"Nepočujúce deti potrebujú spoločnosť rovnako postihnutých rovesníkov, pretože inak žijú osamelo a vzďaľujú sa ostatným a vzniká medzi nimi komunikačná bariéra," upozornil aj Peter Birka, jediný sluchovo postihnutý pedagóg pracujúci v špeciálnej pedagogickej poradni na Slovensku.
Mnohí počujúci rodičia, ktorým sa narodí nepočujúce dieťa, totiž nevedia, že pre ich dieťa sú najdôležitejšie prvé tri roky života. "Takéto deti sa do troch rokov naučia pekne rozprávať. S každým pribúdajúcim rokom je to pre ne ťažšie," zdôraznila Klaudia Guštafíková zo Spoločnosti pre pomoc nepočujúcim. Istú pomocnú ruku im síce podá logopéd, ale posunková reč je pri zjednotení si sluchového vnemu s jazykovým kódom dôležitá.
V súčasnosti sa v bežných školách vzdeláva len 64 sluchovo postihnutých detí, ostatné navštevujú špeciálne základné a stredné školy. Avšak ani tam sa posunkový jazyk nevyučuje, deti sa ho učia medzi sebou. Hoci väčšina učiteľov má záujem učiť sa posunkovú reč, nie je pre nich zabezpečené adekvátne vzdelávanie. Ponúkané kurzy posunkového jazyka ich naučia len základy, a to na výučbu úplne nestačí.
"V školách sa uplatňuje buď orálna metóda výučby, založená na odzeraní dieťaťa z pier učiteľa, alebo metódy totálnej komunikácie, keď učiteľ hovorí a využíva pritom prvky posunkového jazyka. Závisí od školy, pre aký spôsob výučby sa rozhodne," dodala Iris Domancová.
Nádej na zmenu vidia sluchovo postihnutí v pripravovanej školskej reforme. Ministerstvo školstva pri tvorbe zákona o výchove a vzdelávaní spolupracuje so sluchovo postihnutými prostredníctvom škôl, krajských školských úradov i cez Štátny pedagogický ústav.
