BRATISLAVA 11. marca (SITA) - Výstava Juraja Meliša pod názvom Dies Irae, ktorú si záujemcovia môžu pozrieť v bratislavskom Pálffyho paláci je predĺžená do 25. marca. Meliš je známy ako spontánny autor obdarený vnútornou silou, ktorá ho vždy poháňala začať a dokončiť dielo takmer bez prípravy v jednom veľkom výdychu. Jeho teraz predstavované projekty sú až natoľko buričské, naturálne ale aj slobodné, že sa s ním určite mnohí nestotožnia tak, ako sa v čase vzniku nestotožnili s jeho predchádzajúcimi dielami, či už to boli Prostredia, alebo rozsiahlo koncipované cykly Idea, Help, Monológy, Dialógy, Hľadanie identity alebo Rajské záhrady. Agentúru SITA o tom informovala Galéria mesta Bratislavy.
Súčasťou výstavy Dies Irae je aj cyklus Lejdýs and Džentlmen, na ktorom Meliš pracuje už od roku 2004. Rovnako naliehavo ako v predchádzajúcich dielach tu pomenováva traumy dnešnej doby. Je zobrazením všetkých nerestí, navrstvením špiny ľudských vzťahov a redukovania človeka na jeho základné potreby v zobrazení okolitého sveta, meniaceho sa na jedno veľké stavenisko, so svojím neporiadkom a chaosom, ktoré sa stáva permanentnou súčasťou nášho života. Meliš pri svojej tvorbe používa staré podpory, dosky, stĺpy, ale aj použité staré dvere a okná zo svojho domu. Okná, ktoré oddeľovali vonkajší svet pred intimitou domova, okná, ktoré už doslúžili aby premenili svoju funkciu a stali sa súčasťou nového tvorivého počinu a dvere, ktoré vnútri vymedzovali každého vlastný priestor a zároveň ich všetky prepájali. Mizne tu nielen bytostné prepojenie človeka s prírodou, mení sa dokonca aj charakter mestského človeka s jeho víziou novej existencie. Zabúda sa na pocit z krátkeho, krásneho zastavenia času s koncentrovaným vnímaním daného okamihu. Ak kedysi zobrazoval charakter prostredia, ktoré nás obklopoval, v jeho novom projekte vlastne poukazuje na absenciu tohto prostredia a stupňujúci sa pocity anonymity. Divák prechádza pomedzi jednotlivé fragmenty a stáva sa takto súčasťou odcudzeného prostredia v prostredí.
Aj ďalšia časť výstavy Dies Irae je rovnako naliehavá, z hľadiska existencie človeka ešte naliehavejšia. Vystavuje makety výbušnín obalených do hodvábnych textílií s podtlačou arabského písma a s tikajúcimi hodinkami, ktoré neúprosne odmeriavajú čas. Nie sú to len abstraktné pojmy, ale konkrétne dramatické situácie, nie sú to len sofistické úvahy, ale základné morálne princípy, otázky života a smrti nevinných ľudí. V podstate v obidvoch inštaláciách je evidentný pocit z ohrozenia. Je to pocit z meniacej sa civilizácie, hodnotových kritérií, prostredia a istôt. Je to zároveň predzvesť dňa božieho hnevu, teda posledného súdu, alebo aj začiatku rekviem.
