BRATISLAVA 12. marca (SITA) - Novelou sa budú od utorka zaoberať parlamentné výbory, poslanci o nej rozhodnú na marcovej schôdzi. Greenpeace považuje banský zákon za zastaraný. Treba ho zjednodušiť a posilniť postavenie samospráv pri povoľovaní banských diel.
"Jedným z ustanovení, ktoré navrhujeme do novelizácie zaradiť, je aj zákaz kyanidového lúhovania pri ťažbe zlata. Tento bod má nielen podporu ochranárskych organizácií, ale aj niektorých ministerstiev. Ťažba kyanidom predstavuje obrovské environmentálne riziko, s možným dopadom na rozsiahle územie a miestne obyvateľstvo,“ uviedla Kateřina Věntusová, koordinátorka toxickej kampane Greenpeace.
Za výrazný nedostatok zákona považuje to, že explicitne nerieši prípadný vznik havárie či už na mieste spracovania rudy, alebo na odkaliskách. Kyanid a ťažké kovy môžu pri havárii kontaminovať okolie. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že odstránenie následkov obdobných havárií stojí miliardy.
"V súčasnosti sa na Slovensku ani v jednej z lokalít neťaží zlato kyanidovým spôsobom. Prípadné prijatie zákazu by teda nezasiahlo do žiadnej existujúcej prevádzky. Náš návrh v praxi neznamená ukončenie ťažby, znamená len vylúčenie jednej - extrémne rizikovej technológie,“ povedala Věntusová. Zákaz tzv. kyanizácie by podľa ochranárov zachránil aj cennú prírodnú oblasť v okolí Kremnice. Kanadský investor predložil zámer na ťažbu, kde by chcel využiť práve lúhovanie kyanidom. Obdobný zákaz kyanidovej technológie prijali v Čechách v roku 2000.
Greenpeace v súvislosti s kyanidovým lúhovaním poukazuje na chýbajúci zákon o environmentálnych záťažiach. Slovensko sa dodnes nedokázalo vyrovnať s následkami ťažby zlata za použitia kyanidov, ktoré tu zostali z minulosti. Dodnes napríklad nie je jasné, koľko bude musieť štát investovať do likvidácie odkalísk s obsahom kyanidových kalov a ťažkých kovov, tvrdí Greenpeace.
