BRATISLAVA 13. marca (SITA) - Do detského domova sa z rodín najčastejšie dostávajú deti vo veku do troch rokov a deti vo veku od 10 do 15 rokov. Vyplýva to z prieskumu Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar v spolupráci s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý na dnešnej tlačovej besede predstavil predseda spoločnosti Jozef Mikloško. Výskum bol zameraný na všetky deti odobraté z rodín od 1. januára do 30. júna 2006.
Ako uviedol Mikloško, v čase vyňatia z rodiny malo 23 percent detí menej ako jeden rok, tretina mala menej ako tri roky a 29 % detí bolo v kategórii 10 až 15 rokov. "U detí do troch rokov ide naozaj o ohrozenú skupinu, keďže krízová situácia môže natrvalo ohroziť ich zdravý psychický vývin. Ide o obdobie formovania základnej dôvery dieťaťa, v ktorej je kľúčová prítomnosť blízkej osoby, najmä matky," povedal Mikloško. Druhú najpočetnejšiu skupinu tvoria deti na prahu pubescencie. "S prehlbujúcou sa krízou v rodine sa môžu u týchto detí naplno prejaviť výchovné problémy, ktoré rodičia prestávajú zvládať," konštatoval.
Podľa odhadov spoločnosti Úsmev ako dar je v ústavnej starostlivosti v závislosti od jednotlivých regiónov asi 60 až 90 percent detí so znakmi rómskej etnickej príslušnosti. Ako však uviedol Mikloško, v porovnaní s odhadmi z minulosti v súčasnosti stúpa počet nerómskych rodín v kríze a teda pomer rómskych a nerómskych detí v domovoch sa vyrovnáva. Z výskumu ďalej vyplýva, že 29 percent detí žilo s oboma biologickými rodičmi, až 42 % žilo iba s matkou a 8 % s otcom.
Prieskum ukázal, že rizikovým faktorom na strane matky bolo, že žila osamelo bez stáleho partnera, bola bez stáleho bývania, mala viacero detí, mala nad 30 rokov, nízke vzdelanie a bola dlhodobo nezamestnaná. Rizikovými faktormi na strane otca sú nízke vzdelanie, dlhodobá nezamestnanosť, vek nad 40 rokov, a to, že otec neprijímal zodpovednosť za výchovu detí.
Medzi najčastejšie dôvody odňatia z rodiny bolo zanedbávanie školskej dochádzky, úteky z domu, túlanie, poruchy správania v škole či páchanie trestnej činnosti. Ako uviedol Mikloško, až 56 percent detí má šancu vrátiť sa do pôvodnej rodiny, ak sa splnia určité predpoklady a rodina dostane náležitú podporu. Šancu vrátiť sa k rodičom nemá podľa prieskumu osem percent detí. Nádejou k návratu je, že viac ako polovica matiek spolupracovala s úradmi pred odobratím dieťaťa. Podľa Mikloška je okrem riešenia problémov rodín rovnako dôležitá aj ich prevencia. "Popri systematickej a praktickej podpore konkrétnym rodinám nemožno zabúdať na podporu rodiny ako inštitúcie. Myslíme tým funkčnú biologickú rodinu založenú na stabilnom manželskom zväzku muža a ženy, ktorá je najvhodnejším miestom na výchovu detí," konštatoval Mikloško. Ako dodal, výchova k manželstvu a rodičovstvu musí mať pevné miesto v učebných osnovách. "O to viac to platí pre deti v ústavnej starostlivosti, osobitnú podporu si vyžadujú rómske komunity," dodal.
Spoločnosť Úsmev ako dar má za sebou 25 rokov činnosti. Jej začiatky siahajú až do roku 1979, keď skupina nadšencov zo Slovenskej televízie začala spoločne s umelcami organizovať vianočné besiedky pre deti z domova v Holíči. Z nich sa v roku 1982 vyvinul celoslovenský benefičný koncert Úsmev ako dar. Po krátkom čase sa z neho stalo prestížne podujatie, ktoré upozorňovalo verejnosť na deti žujúce v detských domovoch. V roku 1991 vzniklo občianske združenie Spoločnosť priateľov detských domovov Úsmev ako dar, ktoré sa ďalej formovalo až do súčasnej podoby.
