BRATISLAVA 15. marca (SITA) - Vláda by mala nanovo riešiť problematiku registrovania cirkví a náboženských spoločností. Poslanec za KDH Daniel Lipšic navrhne v pléne uznesenie, ktorým parlament žiada vládu o vypracovanie novej právnej úpravy tak, aby spĺňala ústavné parametre a zároveň znemožnil úplne malým cirkvám, alebo rôznym iným zoskupeniam čerpať prostriedky zo štátneho rozpočtu.
Lipšic, ktorý ako jediný nehlasoval v ústavnoprávnom výbore za novelu zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, povedal, že už teraz platný právny stav je na "hrane s ústavou". "Koniec koncov, návrh je na Ústavnom súde a ten rozhodne," dodal s tým, že preto je potrebné urobiť systémové riešenie. Lipšic by privítal dvojstupňovosť pri registrácií cirkví, a to tak, aby na zaregistrovanie cirkvi stačila žiadosť rádovo niekoľko sto občanov. Takáto cirkev by ale nemala nárok na plnenie zo štátneho rozpočtu pokiaľ by nedosahovala určitý počet členov, to by mohlo byť aj 20-tisíc.
Diskusiu o príprave nového zákona v budúcnosti očakáva aj poslankyňa za ĽS-HZDS Ľudmila Mušková. Spolu s poslancom za Smer-SD Jánom Podmanickým predložila novelu zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorá sprísňuje podmienky registrácie. Ak parlament schváli novelu, v žiadosti o registráciu cirkví a náboženských spoločností bude potrebné predložiť podpisy 20-tisíc ich členov. Dnes stačí predložiť žiadosť 20-tisíc podpisov sympatizantov.
Na možnú protiústavnosť tohto ustanovenie povedala, že ústava jasne definuje slobodu vyznania a u nás neexistuje diskriminácia žiadnej cirkvi a spoločnosti. Zdôraznila, že je potrebné zistiť akú podporu má tá-ktorá cirkev, aby mnohé recesistické skupiny, mnohé sekty, ktoré dnes ľahko získajú podpisy na registráciu, sa nemohli napojiť na štátny rozpočet a čerpať z neho prostriedky. Ústavnoprávny výbor dnes s novelou zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností súhlasil. Za návrh poslancov Ľudmily Muškovej a Jána Podmanického hlasovali prítomní poslanci vládnej koalície, opoziční sa zdržali.
Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti majú nárok na peniaze od štátu na platy a prevádzku, oslobodenie od miestnych daní, výnimky zo zákonníka práce, právo zriadiť cirkevné školy, pôsobiť v armáde, zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, na vstup do médií a na mlčanlivosť duchovných.
Požiadavku 20-tisíc podpisov sympatizantov cirkvi na jej zaregistrovanie napadol na Ústavnom súde generálny prokurátor Dobroslava Trnku koncom januára a doplnil a rozšíril prvý návrh ešte z júla 2004. Podľa Trnku súčasný právny stav zakladá nerovnoprávnosť občanov pri napĺňaní ich práva na slobodu združovania z dôvodu ich náboženského presvedčenia. Generálny prokurátor zdôrazňuje, že už v súčasnosti platná miernejšia úprava je v rozpore nielen s ústavou ale aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.
