Plánové zmeny, o ktorých už skôr informovalo ministerstvo školstva, by mala priniesť novela vysokoškolského zákona, ktorú ministerstvo predložilo do pripomienkového konania. Naopak, návrh zákona by nemal posilniť kompetencie vlády, aby rozhodovala namiesto parlamentu o vzniku verejnej vysokej školy.
Povinnosť platiť školné za externé štúdium sa podľa novely vysokoškolského zákona nebude vzťahovať na súčasných vysokoškolákov, ani tohtoročných maturantov. Platiť by mali až študenti, ktorých školy prijmú po 1. septembri tohto roka. Návrh zákona však neurčil maximálnu výšku poplatkov. Ročné priemerné náklady na štúdium jedného vysokoškoláka pritom dosahujú asi 90.000 korún.
V prípade, že zákon schváli parlament, budú môcť vysoké školy prijať na diaľkové štúdium len tretinu zo všetkých prijatých uchádzačov. Minister školstva Ján Mikolaj očakáva, že sa tým zvýši kvalita diaľkového štúdia. V minulosti opakovane vyhlásil, že ju nepovažuje za dostatočnú. Na slovenských vysokých školách študuje tento rok diaľkovo asi 76.000 z približne 200.000 vysokoškolákov.
Návrh novely zákona taktiež posilňuje právomoci rektorov, ktorí vedú vysoké školy, napríklad v oblasti tvorby rozpočtov, či výbere najbližších spolupracovníkov. V súčasnosti majú tieto kompetencie parlamenty univerzít - akademické senáty.
Pomôcť študentom denného doktorandského štúdia, z ktorých by sa v budúcnosti mali stať vysokoškolskí učitelia či vedci, by malo oslobodenie štipendia od daní. Štát by mal taktiež platiť za doktorandov zdravotné odvody. V budúcom roku si to podľa ministerstva školstva vyžiada zo štátneho rozpočtu viac než 25 miliónov korún, pričom vysoké školy hospodária ročne s viac ako desiatimi miliardami korún.
Poslanci koaličných strán sa už skôr vyjadrili, že návrh ministerstva školstva podporujú. Opozícia mala naopak výhrady napríklad proti obmedzeniu prijímania externých študentov. Mohlo by to vraj ohroziť súkromné vysoké školy, na ktorých v súčasnosti študuje interne asi len 17 percent študentov.
grm prl
