Rómovia majú v súčasnosti najväčší záujem o zamestnanie pri čistiacich prácach, v gastronómii, poľnohospodárstve, obchode a textilnom priemysle. Vyplýva to zo správy, ktorú na dnešnej tlačovej besede zverejnilo Občianske združenie na pomoc a rozvoj občianskej a demokratickej spoločnosti Human - Partnership - soCiety (H.P.C.).
Združenie počas dvoch rokov monitorovalo prístup, postavenie a účasť žien a osôb s rodinnými povinnosťami rómskej národnosti na trhu práce. Hľadalo predovšetkým odpoveď na otázku, či starostlivosť o dieťa, postihnutú alebo starú osobu tvorí prekážku pri hľadaní zamestnania. Výskum robili v košickom, prešovskom a banskobystrickom regióne formou interview a dotazníkov. Finančne ho podporili fondy Európskej únie. Prácu s Rómami v teréne zabezpečovalo Občianske združenie Rómovia Slovenska. Anketári navštívili 1 080 ľudí v mestách, na dedinách aj v izolovaných osadách. Výsledky výskumu odovzdá združenie zástupcom rómskych združení a úradom práce v daných regiónoch ako aj ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Podľa slov Petra Krutého zo združenia H.P.C bráni Rómom pri hľadaní práce ich nízka vzdelanostná úroveň, nedostatočná kvalifikovanosť, no aj nízka miera sebakritiky. Takmer 38 percent opýtaných má podľa Krutého veľký záujem zamestnať sa a robí všetko pre to, aby si prácu našlo, ďalších takmer 48 percent má záujem nájsť si zamestnanie. Zamestnať sa nechce sedem percent Rómov, na otázku nevedelo odpovedať šesť percent opýtaných. Dvom percentám Rómom vyhovuje ich súčasná situácia. Väčšinu dotazníkov, takmer 86 percent vyplnili ženy.
Ako povedal Ján Stojka z občianskeho združenia Rómovia Slovenska, na anketárov sa kládli vysoké nároky. Vyberali sa najmä skúsení aktivisti, ktorí sa už v minulosti zúčastňovali na podobných akciách. Anketári pomáhali Rómom dotazníky vyplňovať, keďže až 64 percent z nich navštevovalo iba základnú školu, a mnohí ani tú neukončili. Podľa Stojku teda "musel mať anketár aj nejaké IQ, lebo bárskto by dotazník nemohol vyplňovať." Otázky boli totiž náročnejšie, postavené pre stredoškolsky vzdelaných ľudí.
Rómom by pomohli lepšie vypracované projekty
Na najväčšom rómskom sídlisku na Slovensku na Luníku IX. v Košiciach sa stretli zástupcovia rómskych mimovládnych organizácií. Hlavnou témou stretnutia boli možnosti čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Fondu sociálneho rozvoja (FSR).
Zástupcovia organizácií sa zhodli, že najväčším problémom je správne vypracovanie predkladaných projektov a ich nadväznosť na ďalšie projekty. "Rómske organizácie nevedia napísať projekty tak, ako by mali. Mali by sme im pomôcť, akým smerom by mali v budúcnosti ísť, aby úspešne dokázali vypracovať projekty. Nemyslíme len štrukturálne projekty, ale i projekty v oblasti kultúry, vzdelávania, životného prostredia či zdravotníctva," povedal TASR Jozef Ravasz, odborník na romologický výskum a metodiku.
Povzbudivým príkladom pre ostatných môžu byť pozitívne skúsenosti niektorých združení. "Cez ESF sme už úspešne realizovali päť projektov. Teraz sa v Zlatých Klasoch snažíme o vybudovanie sociálnych bytov pre Rómov," povedal jeden z účastníkov stretnutia Ján Rigo.
Pri prechádzke po Luníku IX. prítomní neskrývali rozčarovanie nad neporiadkom, špinou a zdevastovanými bytmi. "Devastácia neexistuje len na Luníku IX. Kde bývajú Rómovia, všade je. Prečo? To by som aj ja rád vedel," skonštatoval pri pohľade na povybíjané okná a rozsypané odpadky Július Gruľo z občianskeho združenia Naši Rómovia z Moldavy nad Bodvou.
