BRATISLAVA 16. marca (SITA) - Slovensko dlho nebude pupkom sveta alebo ohniskom, z ktorého budú vyžarovať nové myšlienky. Ale v každom prípade by sme mali stáť tam, kde sa bojuje za slobodu, pretože byť solidárny s tými, ktorí zvádzajú tento boj, je nielen potrebné, ale aj citlivé a slušné, uviedol dnes pre médiá kňaz Anton Srholec. Ten sa spolu s ďalších slovenskými osobnosťami zúčastnil na podujatí Klietka solidarity na podporu kubánskych politických väzňov zorganizovaného Nadáciou Pontis. Sloboda je pre Srholca primárna hodnota, bez ktorej by po tom, ako za minulého režimu strávil desaťročie vo väzení, nevedel žiť. Sloboda nám nespadla z neba, ani nám ju nedarovala Moskva, pripomenul Srholec. Za pádom komunizmu je tvrdá robota a tlak skupiny ľudí, ktorej už starý režim nedokázal odolať, dodal. Srholec sa pridal k tým, ktorí strávili symbolických 20 minút v čiernej kovovej klietke. Klietka solidarity bola dnes vo viacerých mestách demokratických krajín Európy.
Europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová uviedla pre médiá, že politici majú minimálne morálnu povinnosť podporiť odvahu Kubáncov, ktorí sa neboja vzoprieť sa Castrovmu režimu. Naši politici majú podľa jej slov túto povinnosť o to viac, že režim podobný kubánskemu bol nedávno aj u nás. Na toto upozornil aj režisér Juraj Johanides, ktorý pred dvoma rokmi podpísal výzvu Pontisu na podporu kubánskych politických väzňov. Každý má nárok na svoj názor, a tak to má byť aj na Kube, dodal Johanides.
Čo minúta v klietke pre naše osobnosti, to rok vo väzení pre kubánskych politických väzňov. Takto zdôraznil symbolické posolstvo Klietky solidarity Milan Nič z nadácie Pontis. Pripomenul, že v latinskej Amerike neexistuje krajina, ktorej občianski aktivisti by išli za svoje politické postoje do väzenia na enormne dlhý čas. Kubánskych disidentov odsúdili kubánske súdy až na 28 rokov väzenia. Takýto trest si má odsedieť aj Luis Enrique Ferrero García za členstvo v petičnom projekte Varela, ktorý požaduje slobodu združovania a vyjadrovania, prepustenie politických väzňov, zmenu volebného zákona a povolenie súkromne podnikať.
Garcíu si adoptoval poslanec Národnej rady SR Pavol Hrušovský. Počas symbolického pobytu v klietke uviedol pre agentúru SITA, že sa viackrát pokúšal s Garcíom telefonicky skontaktovať, nebol však úspešný. Komunikuje s autorom Varely Osvaldom Payá a vďaka nemu sa mu darí podporovať Garcíovu rodinu. Podobný problém má aj europoslanec Arpád Duka-Zolyómi, ktorí si adoptoval Josého Miguela Martíneza Hernándeza, ktorý je odsúdený na 13 rokov väzenia. Nemá o ňom žiadne správy. Vie iba to, že jeho rodina sa má veľmi zle. Zadosťučinením je pre Zolyómiho aspoň to, že Hernándezova rodina si jeho pomoc váži najmä z morálneho hľadiska. Europoslanec Peter Šťastný pre agentúru SITA uviedol, že na Klietku solidarity prišiel, pretože chce, aby termín politický väzeň úplne zanikol. Je presvedčený, že každé protestné podujatie spôsobí trhlinku v Castrovom režime, ktorý sa napokon zrúti.
Komunistický režim sa na Kube silno etabloval, smrť Fidela Castra nevytvorí pôdu na jednoduchý a nekomplikovaný pád režimu na ostrove a na nástup demokratickej opozície, uviedol pre agentúru SITA europoslanec Milan Gaľa. Možno bude pre Kubu reálna čínska cesta so štátnym monopolistickým kapitalizmom pod vedením ľudí, ktorí v súčasnosti podporujú Castra, dodal. Pripomenul, že europoslanci sa snažia, aby Európsky parlament tvrdšie a ráznejšie postupoval voči Castrovmu režimu. Veľvyslanec USA v SR Rodolphe M. Vallee, ktorý prišiel osobne podporiť Klietku solidarity, uviedol pre agentúru SITA, že kubánska spoločnosť sa musí zmeniť na demokratickú a medzinárodné spoločenstvo by sa malo spojiť a spoločne postupovať v ústrety tomuto cieľu. Úlohou číslo jeden je prepustiť politických väzňov, za ktorou má prísť zmena režimu na demokratický. Keď sa to stane, USA sú pripravené pomôcť kubánskym obyvateľom, dodal Vallee.
Pri Klietke solidarity sa pristavili mnohí slovenskí občania i zahraniční turisti, ktorí prispeli finančnou čiastkou na pomoc rodinám kubánskych politických väzňov, alebo napísali pohľadnicu ich manželkám známym ako Dámy v bielom (Damas de blanco). Odhaduje sa, že na Kube sú vo väzení tisíce ľudí, ktorí prejavili nesúhlas so súčasným režimom. Za politických väzňov za označuje okolo 330 z nich.
