Harmonizácia priamych daní by výrazne poškodila našu ekonomiku, vyhlásil v dnešnej diskusnej relácii SRo Sobotné dialógy poslanec KDH Július Brocka. Ako zdôraznil, strata daňovej nezávislosti by znamenala návrat k ekonomickým problémom, ktoré sme už raz vyriešili reformami. Domnieva sa, že ústretové vyjadrenia premiéra Roberta Fica, ktorý pripustil diskusiu o harmonizácii v niektorých daňových otázkach v rámci Európskej únie EÚ) podľa Brocku súvisia s izoláciou Smeru-SD v európskych štruktúrach. Smer podľa Brocku kupčí s našimi ekonomickými výhodami.
Opozícia prišla s pseudoproblémom, skonštatoval poslanec Smeru Jozef Burian. Vláda sa podľa neho nezaoberá myšlienkou na obmedzenie daňovej suverenity, ani k nej neurobila žiadne konkrétne kroky. Premiér len povedal, že diskusia o harmonizácii daní v rámci EÚ prebieha, čo je faktom, poznamenal Burian.
Burian tiež povedal, že diskusia o harmonizácii priamych daní v Európskej únii (EÚ) nie je v súčasnosti v takej pozícii, aby Slovensku hrozili nejaké sankcie pre nastavenie nášho daňového systému. "Právo veta v daňovej oblasti má každý štát a pokiaľ to tak ostane, každý sa môže rozhodnúť, aký daňový systém bude mať."
Pripustil však, že diskusia o daniach v EÚ bola, je aj bude, a to aj v súvislosti s prideľovaním prostriedkov z eurofondov jednotlivým krajinám v rokoch 2007 až 2013. "Slovensko nepríjme žiadne rozhodnutia, ktoré pre neho nebudú výhodné. Daňová harmonizácia pre SR nie je výhodná, ale tej diskusii sa nevyhneme," zdôraznil Burian. V tomto duchu sa mali niesť aj nedávne vyjadrenia premiéra Roberta Fica, ktoré opozícia ostro odsúdila ako krok k zmene postoja SR v otázke neprijateľnosti harmonizácie priamych daní. Podľa podpredsedu finančného výboru parlamentu Júliusa Brocku (KDH) však Fico svojimi vyjadreniami v Bruseli poškodil Slovensko. "Je to výraz slabosti. Pán premiér bol iba na druhom stretnutí premiérov EÚ, a už naznačil, že v otázke neharmonizovania priamych daní náš postoj nie je taký zásadný, vyhlásil opozičný poslanec.
Podľa Brocku budú niektoré väčšie krajiny EÚ neustále tlačiť na harmonizáciu daní, pretože im daňová konkurencia, napr. zo strany Slovenska nevyhovuje. Prijatie jednoduchého daňového systému s nízkymi daňami je pritom vecou politickej odvahy. "Zavedenie takého daňového systému v Nemecku by znamenalo výrazné škrty v sociálnej oblasti, zdravotníctve a obmedzilo by plnenie sľubov politikov," domnieva sa Brocka.Podľa ekonóma riziko harmonizácie existuje
S tým súhlasí aj šéf Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Radovan Ďurana, podľa ktorého je súčasné nastavenie daňových systémov vo vyspelejších krajinách EÚ predovšetkým politickou záležitosťou a otázkou zotrvačnosti sociálneho systému a verejných financií. Riziko zjednotenia priamych daní podľa neho v EÚ skutočne existuje. Pri súčasnom tempe harmonizácie legislatívy sa podľa neho otázka stane aktuálnou v horizonte 3 až 5 rokov. Obmedzovanie daňovej konkurencie nepovažuje z ekonomického hľadiska za šťastné, pretože znižuje flexibilitu ekonomík.
"Veľkým štátom EÚ nerastú daňové výnosy tak, aby mohli financovať svoje skostnatelé sociálne systémy. A keďže nechcú do nich zasahovať prostredníctvom reforiem, ako sa to udialo na Slovensku, idú cestou udržiavania vysokých daňových príjmov," vysvetlil ekonóm. Podľa neho pri tom argumentujú, že rozdielne daňové sadzby spôsobujú odlev kapitálu z ich krajín. "Takéto tvrdenie má politický charakter, nie je to ekonomické stanovisko, lebo opomína ostatné faktory, upozornil Ďurana s tým, že daňovú harmonizáciu, ktorá je opakom daňovej konkurencie, musíme z ekonomického hľadiska odmietnuť. Už v súčasnosti sú v rámci EÚ harmonizované nepriame dane, tie priame sú však zatiaľ v kompetencii jednotlivých členských krajín únie. Už dlhšie sa však objavujú snahy o nejakú formu harmonizácie aj priamych daní. Zjednotenie daňových základov priamych daní napríklad presadzuje eurokomisár pre dane a clá László Kovács. Zatiaľ však takéto snahy narážajú na odpor viacerých členských krajín EÚ vrátane Slovenska.Autor: ks
Beata
Balogová
