BECKOV 17. marca (SITA) - Pri príležitosti spomienkových osláv 190. výročia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana dnes v beckovskom múzeu sprístupnili výstavu o živote a diele významného národovca. Medzi exponátmi nechýba najstarší zachovaný Hurbanov portrét z roku 1848, nábytok z jeho pracovne z Hlbokého, ale aj jeho osobné pečatidlo, originály listov, prvé vydania jeho kníh a vzorka jeho vlasov. Výstava o slávnom rodákovi bude v Beckove pravdepodobne do konca roka. Otvorenia sa zúčastnila medzi inými podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. Predseda národniarov Ján Slota si vlani v máji štúrovca tiež uctil. V žilinskej mestskej časti Budatín odhalil vyše trojtonovú bronzovú sochu Hurbana, ako sedí na koni, v jazdeckej zbroji a so šabľou v ruke. Socha stála približne 28 miliónov korún.
Spomienkové oslavy v Beckove sú úvodným podujatím Roku J. M. Hurbana, ktorý na začiatku februára vyhlásili predseda parlamentu Pavol Paška spolu s predsedom Trenčianskeho samosprávneho kraja (TNSK) Pavlom Sedláčkom na pôde Národnej rady SR. V nedeľu v Lubine (okr. Nové Mesto nad Váhom) budú Rok J. M. Hurbana otvárať aj evanjelici. Agentúru SITA o tom informovala tajomníčka pre mediálnu komunikáciu generálneho biskupského úradu ECAV na Slovensku Edita Sabolíková. Na nedeľu je podľa Petra Tomana z tlačového odboru TNSK pripravená aj spomienková slávnosť v Brezovej pod Bradlom. V pondelok 19. marca bude v Národnom dome Štefánikovom v Brezovej pod Bradlom odborný seminár o živote a diele J. M. Hurbana.
Jozef Miloslav Hurban bol prvý predseda Slovenskej národnej rady, slovenský spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia, evanjelický kňaz a vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 - 1849. Bol vydavateľom a redaktorom najstaršieho literárneho periodika v strednej Európe - Slovenských pohľadov, ktoré vychádzajú dodnes. Asistoval pri tvorbe novej spisovnej slovenčiny a organizačne ju presadzoval v almanachu Nitra. V júli 1843 na fare v Hlbokom sa Hurban spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom rozhodli uzákoniť novú spisovnú normu ako celonárodný literárny jazyk Slovákov, a to na základe dovtedajšieho stredoslovenského nárečia.
