Bratislava 18. marca (ČTK) - Cirkvi sa na Slovensku na rozdiel od iných krajín nezbavujú svojich historických kostolov, ktorých správa ich stojí nemalé finančné prostriedky. V porovnaní so susedným Českom majú totiž stále dosť veriacich, a tak sú prípady ponúknutia týchto stavieb na svetské účely úplne výnimočné. Drvivá väčšina historických kostolov či chrámov sa naopak stále používa a náboženské spoločenstvá potrebujú stavať pre svojich veriacich ešte aj nové. Vyplýva to z ankety ČTK.
"U nás nebolo nikdy zvykom, že by z ekonomických alebo iných dôvodov sa musel kostol prestať používať a musel sa dať na iné účely," povedal ČTK tajomník trnavského rímskokatolíckeho arcibiskupského úradu Tibor Hajdu. Podobné skúsenosti mali aj ďalší predstavitelia diecéz, ktoré ČTK oslovila, viacerí naopak povedali, že kostolov pribúda. Ku katolíckej cirkvi sa hlási väčšina Slovákov, podľa posledného sčítania obyvateľstva viac ako dve tretiny.
Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik navyše dodal, že ani keby počet veriacich klesal, cirkev by svoje historické kostoly ponúkať nechcela, pretože sú pre kresťanov príliš dôležité. "Práve preto tieto budovy nie sú určené, aby sa s nimi v budúcnosti mohlo obchodovať," povedal ČTK.
Na Slovensku síce existuje aj niekoľko takzvaných "odsvätených" kostolov, väčšinou sa však v nich prestali konať omše z iných dôvodov, a to ešte často pred rokom 1989, keď komunistický režim náboženstvo potláčal. Napríklad na Slanickom ostrove na Oravskej priehrade zostal historický kostol ako múzeum po zbúranej dedine, v Banskej Štiavnici zas v 40. rokoch prestali používať poškodený kostol Panny Márie Snežnej a od 80. rokov sa používa ako dom smútku. Známy "slovenský" gotický kostol svätej Kataríny v tom istom meste síce slúži aj ako múzeum, ale môžu sa tam konať i omše. Bratislavský klariský kostol zas vlastní mesto a organizuje tam kultúrne podujatia.
Ani dve cirkvi východného obradu, gréckokatolícka a pravoslávna, v modernej histórii podľa ich predstaviteľov žiadny svoj chrám nezrušili. "Naše chrámy sú využité všetky," povedal tajomník prešovskej pravoslávnej eparchie Michal Švajko, podľa ktorého si naopak na západnom Slovensku musia prenajímať kostoly či kaplnky od rímskokatolíckej cirkvi. Využívajú sa podľa neho aj drevené kostolíky v zapadnutých obciach na severovýchode Slovenska.
Gréckokatolícka cirkev, ktorá má na Slovensku tretí najväčší počet veriacich po rímskych katolíkoch a evanjelikoch, síce nevyužité chrámy eviduje, drvivú väčšinu však používa. "Máme tri v súčasnosti nevyužívané murované chrámy," konštatoval riaditeľ kancelárie biskupského úradu v Prešove Ľubomír Petrík.
Naopak, viacero nevyužitých kostolov má kalvínska cirkev, ku ktorej sa hlásia hlavne občania maďarskej národnosti na juhu Slovenska. Hlavný synódny radca reformovanej cirkvi Sándor Molnár dokonca nevylúčil, že niektoré z týchto budov by ponúkli iným cirkviam. "Máme také kostoly, ktoré sa teraz nepoužívajú a pravdepodobne v budúcnosti ešte dlho nebudú. Je to hlavne v okolí Rimavskej Soboty, kde prebehlo vysídľovanie pôvodného obyvateľstva," povedal ČTK.
Cirkvi prestali používať svoje kostoly na bohoslužby najmä v iných krajinách, kde veriacich výrazne ubudlo. Napríklad v susednom Česku, kde sa podľa nedávneho prieskumu STEM k viere v boha prihlásila necelá tretina respondentov, ide o častejší jav. Cirkev môže podľa kanonického práva odovzdať kostol na svetské používanie so súhlasom biskupa, musí na to však byť vážny dôvod.
Ján Filip kbp boa
